Guca, motel Čurčic

O piatej ráno konečne prichádzame do Guče. Našli sme naše ubytovanie ale všetko ešte spí. V reštaurácii ktosi spí na stole tak mu nesmelo zaklopem na dvere. Je to prevádzkár reštiky a po prebudení zistí, že je ešte skoro ráno tak nám dá tip aby sme si pospali tiež a počkať do ôsmej. Potom sa dakde odtacká preč. Zaspávame v aute. O siedmej nás prebudia výstrely z dela! To je tunajšia tradícia festivalového budíčka. Pomaly sa trúsia kuchári a pripravujú vonkajšie ohnisko ked sa budu pripravovať festivalové špeciality. Zjaví sa už celkom triezvy prevádzkár a nalieva kuchárom prvé kolo slivovice :-)

Otvárajú reštauráciu a zjavuje sa aj prevádzkárka takže sme zakrátko ubytovaní. Dávame si prvú slivovičku a obkukujeme čo sa tu zvykne raňajkovať. Oliver nakoniec ukáže na niečo kapustové pri vedľajšom stole. Volá sa to kupus a je to mastné jedlo z kyslej kapusty a údeného bravčového. K tomu chlieb a ovčí syr. Zaujímave je, že kapusta nie je nastrúhaná ale nakladali celé hlavy a narezali na štvrtiny až pred varením. Je to dobrota a tak objednávame aj ďalšie porcie. Je to také sýte, že máme dosť až do večera a obed chýbať nikomu nebude. Po raňajkách a poctivej tureckej káve, v ktorej stála lyžička a nejakom tom Jelen pivku ideme obzrieť Guču.

Turistov ešte veľa nie je, doobeda je tu proste kľud. V niektorých krčmách ale už hraje muzika a kapely trénujú na súťaž. Stánkari pomaly začínajú vybaľovať tovar. Poobede bude celá dedina jeden veľký jarmok prešpikovaný krčmami a všade bude vyhrávať nejaká kapela. Fotíme sa pri soche trubača, ktorá stojí v centre diania a je symbolom Guče. Majú tu aj múzeum Dragačevského regiónu ale väčšina expozície je predsa len venovaná dychovke. Vraciame sa okolo štadióna kde bude večer hlavný program naspäť k motelu. Obkukujeme ešte vonkajšiu kuchyňu kde na drevenom uhlí v rímskych hrncoch varia ten kupus. Recept je jednoduchý - do hrnca vysypú vaničku kapusty, vaničku nasekaného bravčového, zaleje sa to vedrom masti a pomali varí. Keď som vybavoval ubytko tak nam odpísali, že si máme doniesť vlajku a "nejakú špecialitu", čo som pochopil ako borovičku. Ponúkame kuchárov aj znovuzrodeného prevádzkara ale so slovenskou borovičkou sme barz nepochodili, že oni radšej vínko pijú. Na obed si dávame siestu a dospávame nočné cestovanie.Read more