Adrenalínová cesta do Golubacu

Pomaly sa plavíme okolo miest s pevnosťami. Stretávame rumunskú nákladnú loď, ktorá keď nás vidí ponúka nám svoje pivo, ale slušnosť káže ponúknuť niečo tiež.
Dávame im naše plechovkové Plzne s dátumom spotreby 2021.
Neskôr míňame obrovský utopený nákladný čln (to, čo vidno na foto pokračuje ďalej do cca 15 metrovej hĺbky) a v kuse obiehame nejakú výletnú loď, ktorá robí také vlny, že uriadiť to na sucho je nemožné. Je to proste trápenie, pri jednej som doslovne vykúpaný. Pri ďalšej sú vlny tak silné, že Danku vyhodí zo sedačky. Už som myslel, že zlomila ruku, alebo krk... Stres na tretiu.
Ďalšia plavba je čím ďalej tým viac adrenalínovejšia. Stále väčšie vlny a my stále viac a viac mokrí. Čím sme bližšie, tým je to horšie. Koniec už permanentný postrek pri každej vlne a ocko leží vpredu Dankou zabalený ako mŕtvola do koberca. Proste vidno mu len plešinu...
Už po 6tej dorážame do maríny, kde sa Edo podgurážený alkoholom chce naťahovať o tom, či zabral nejaké miesto reálnemu rybárovi, alebo to miesto je proste pre hostí teda exkluzívne pre neho.
Naťahovanie zbytočné, o hodinu príde rybár a vyhodí ho, že miesto je jeho... Chudák Edo rybárovi ešte naroluje pri cúvaní mooringové lano na svoju vrtuľu a vyzerá, že dnešným zážitkom by mohol byť koniec.
V reštaurácii sa ho však ešte pokúsia doraziť studenou rybacou polievkou (Edo si totiž z tohto výletu chcel spraviť Halászle trip), ale Eda dnes už nemôže nič vytočiť...Read more