Maros

Ráno vyrážam už o 6:30, lebo vzhľadom na ďalší plán musím urobiť čo najviac kilometrov.
Prvé kilometre takmer na úrovni drkotania zubami.
Všade nad vodou biely opar a nikde ani duše.
Prechádzam okolo ukážkovo upravenej pláže v dedinke Tiszakécske. Krásne do rovinky zrovnaná velikánska pláž s bufetmi za ňou. Vyzerá ako keby po nej prešli ratrakom.

Okolo 8mej stretávam prvých rybárov.
Na rozdiel od prvých kilometrov na Tisze tu je pri každej dedine množstvo mól a lodí.

Postupne vojdem do 17000 tisícového (počet obyvateľov) mestečka Csongrád, z ktorého ale nevidím takmer nič, lebo aj keď mi sonar ukazuje niekde hĺbku až 10 metrov, nado mnou je ešte 10m vysoký trávnatý val a na ňom ešte okolo celého mesta postavená mohutná aspoň 10m vysoká betónová protipovodňová zábrana slúžiaca zároveň ako aj vyhliadkový chodník. Keby tam boli ešte postavené katapulty, tak uverím, že som sa presunul v čase. Také múrisko okolo celého mesta dnes už vidno málokde.

Ešte pred Csongrádom si užijem najväčší pontónový most na Tisze. Podjadzná výška sa pre môj čln s rozloženou strieškou dá označiť ako "len tak tak". Obsluha už bola nervózna, či prejdem a chystali sa ho otvoriť. A keby k tomu došlo, ani náhodou by som nepriznal, že tú striešku viem zložiť. Užil by som si to zastavenie premávky s plnou parádou.

Csongrád je okrem iného známy aj tým, že sa v ňom do Tiszy vlieva rieka Körös, ktorá je mimochodom plne splavná. 50km proti prúdu je navyše priehrada s plavebnou komorou, aby udržala splavnú ešte ďalšiu dosť dlhú časť. Bohužiaľ na jej skúmanie nemám čas.
Avšak presne oproti prítoku sa rozprestiera jedna z dvoch najznámejších pláži na Tisze s centrálnou vyhliadkovou vežou, prístavom s loďami riadnych parametrov, množstvom bufetov a ďalej množstvom rôznych chatiek a iných ubytovacích možností.
Škoda, že som ju nezažil v lete, keď je vraj prepchatá ľuďmi a ani extra foto nemám, lebo v tom čase som bol priamo oproti slnku, takže čokoľvek v smere pláže zdokumentovať bol problém.

Za Csongrádom je to dlhá nekonečná plavba lesmi s veľkou časťou pokrytou brečtanom. Krásne scenérie, ale už ich vidím 7 dní, tak už som si asi vybudoval rezistenciu, aby som pri pohľade na nich híkal.

Z letargie ma vytrhne motýľ, ktorý sa chvíľu rozhodne plaviť so mnou. Kde sa tu vzal... Potom vzlietne a ešte ma chvíľu prenasleduje, ale zjavne jeho 0,001hp nestačí na výkon môjho "Brumíka". - áno už mi švihá... Motoru som dal meno a cestou si pospevujem... Snáď sa to niekde hore nenahráva do "centrálneho počítača" a nebude to raz slúžiť ako výukový materiál, čo sa s ľuďmi stáva, keď sú týždeň mimo civilizácie :)

Po nejakých hodinách nečakané vzrúšo - gay pláž. Jedna z najkrajších pláží (teda nudapláží) aké som cestou videl, avšak obsadená 3ma nahými chlapmi. Až mi je ľúto tak úžasne romantického miesta, ako bolo poškvrnené...

Po cca 10km ďalšia nuda pláž - 6 chlapov, ale medzi nimi už 1 žena. Štatisticky pri tomto tempe to nevidím, žeby sa ten pomer do konca mojej plavby zmenil ;)

Za celú cestu som inak prešiel všetky kompy (popod oceľové lano, ktoré majú natiahnuté), tak to by nebola zábava, keby mi šťastie neskončilo na tej poslednej v dedinke Mindszent.
Keďže je lano prehnuté, najvyššie je vždy pri brehu, tam je zas pre zmenu logicky najnižšia voda a najväčšie nebezpečenstvo odbiť vrtuľu.
Prvý pokus nevyšiel, ale vidím, že už chýba len 5cm. Druhý pokus je už úplne na najmožnejšom kraji a vyzerá to, že prejdem 1 až 2cm popod. Tak sa to snažím, čo najpomalšie prejsť. Čo sa samozrejme nedá, lebo ma unášajú a stáčajú prúdy rieky. Všetko je to pri minimálnej rýchlosti, ale keď tu ide o centimetre, je to i tak dosť adrenalínové. Nakoniec lano tesne prejde popred prednú časť striešky, ale zabudol som, že zadok je o kus vyššie. Nepríjemne to šuchne a ja už vidím moju krásnu žltú striešku nevyčistiteľnú od maziva, alebo hrdze. Jedno lepšie ako druhé. Našťastie nič - nechápem to, ale ďakujem tam hore :)

Pred Szegedom na vode snáď 20 rýchlostných kajakov a ja za svet nemôžem obehnúť dve tajtrlíčky snáď 5km. Inak rýchlo idú.Read more