Boljetinska Reka

Striedame úseky rýchlej plavby a pomalej plavby s opaľovaním, keď riadi ocko.
Danka sa opaľuje a ja som si vyrobil rehabilitačnú loď v rámci ktorej liečim svoje nohy, s ktorými mám problémy ešte zo Šíravy. Na streche som vyrobil hrazdu z fendru a na nej mám počas plavby vyložené nohy.
Po čase pristávame v blízkosti archeologického náleziska Lepenski vir.
Danka dostáva najzodpovednejšiu úlohu sadnúť na predok člnu a keď už budeme pri pristávaní v plytkej vode, zoskočiť z člnu chytiť ho a mierne a s citom ho pritiahnuť na breh.
Danka pripravená na jej životnú akciu zoskakuje a všetci spustia hurónsky smiech.
Spodnými plavkami sa zachytila o predný úvazník. Takže Danka zoskočí, ale úväzník jej časť plaviek ťahá dolu. S holou bielou riťou obesená za plavky na predku lode nevie, čo skôr. Odhadzuje pádlo, kašle na nejaké lano, s ktorým ma ťahať loď a podskakuje koncom zadku na úplnej hrane člnu so stiahnutými gaťami a chaosí, čo teraz...
Medzitým všetci sedia a kochajú sa a rehlia sa.
Ocko, jediný možný člen posádky zodpovedný za pristávací manéver, keďže ja riadim loď sa zachová duchaprítomne a nerobí proste nič. Aj keď situácia môže skončiť zranením pre všetkých je to také divadlo komédia, že vďaka ockovi si ju všetci užívajú o zopár sekúnd dlhšie a Danka s holým zadkom sa mätá ako kapor na suchu a nevie sa samozachrániť.
Po nejakej sekunde rozmýšľania behám dopredu a nejako ju odkvačím.
Časťou posádky už zostáva tento pristávací manéver označený za najlepší zážitok dňa a to je ešte len doobedu.

P.S. fotku Danky s holým zadkom nemáme, lebo zjavne nikto z nás nemá paparazzi inštinkty...Read more