Amphoe Wiphawadi

Klidanko si sedime na letisku v Phukete a zavidime vsetkym, ktori letia spolocnostou Bangkok Air. Ti totiz vsetci (aj ekonomicka trieda) maju vlastny salonik, kde si pochutnavaju na kolackoch a pukancoch s dzusikom zadarmo.
My letime do Bangkoku spolocnostou Thai Smile, takze sa mozeme tesit mozno na usmiate letusky, ale to je asi tak vsetko.
Do odletu mame dobre 4 hodinky (radsej viac ako zmeskat). Danka s Tomcom za tazke posledne bahty nakupuju dajake jedlo, lebo v lietadle nemame nic obejdnane. Ja to radsej neriskujem.
Dve hodinky pred odletom Tomco intuitivne zahlasi, ze podme radsej skor na checkin, aby sme boli medzi prvymi.
Ked uz sme pri tej intuicii, Tomcovi sa zopar noci dozadu snivalo, ze sme nestihli lietadlo. Podobne Danka ma nejake tazke tusenie, ze sa daco zomelie.
A ja som smutny z toho, ze nam konci dovolenka a uz si uz neuzijeme ziaden zazitok.

Na checkine na nas tetuska pozera nejako divne a bez akejkolvek slovnej komunikacie je aj mne vzadu jasne, ze tu daco nehra. Bud neleti lietadlo, alebo predali viac leteniek ako je pasazierov (znama taktika)...
V kazdom pripade uz je to tu!

Tetuska zistuje, ze nie sme v zozname pasazierov. Sebavedomy Tomco presvedcuje tetusku, ze ved mame letenku, pokial nas nevie najst v pocitaci.
A tetuska s usmevom ukazuje na nasu vytlacenu letenku, kde velkym svieti 10 december 2017 a s humorom sa nas pyta "aky je dnes datum"?
Ako sa to mohlo stat? Predstavujem si ako 10 decembra (den pred nasim odletom na dovolenku) sa po celom letisku v Phukete rozlieha nejaky "Last call" s nasimi menami...

Kym sa ona rehoce my sme v sekunde od stresu cely mokri. Uvedomujeme si totiz dosledky. Do zopar hodin musime byt v Bangkoku (cesta busom dva dni), odkial nam leti hlavny let do Viedne. A ked ten nestihneme to este len zacne zabava. Dnes nam koncia viza, letenka domov na poslednu chvilu bude drahsia ako cela nasa dovolenka...
Vzhladom na to, ze v case objednavania leteniek bol velky problem letenku zohnat, rozmyslam v duchu, kolko je tak asi letov v rozmedzi max. 2 hodin do Bangkoku s volnymi miestami teraz na poslednu chvilu a kolko to asi moze stat... No tazka to rovnica.

Danku pasujeme za strazcu nasej batoziny a s Tomcom behame okamzite na priecinok leteckej spolocnosti Thai smile, kde nam tetuska oznamuje, ze nejake letenky pre troch ludi by sa este nasli. "Len" za 110 Eur na osobu - povodna letenka stala 30 Eur.

Brzdim Tomca, ktory uz od stresu pomaly taha kartu pripraveny zaplatit cokolvek, len aby sme sa dostali z tejto slamastiky.
Navrhujem odskusat este ceny leteniek v inych aerolinkach. V strese behame po dalsich okienkach a na nasom oblubenom Bangkok air zistujeme, ze este maju 3 volne miesta, dokonca "len" za 64 Eur. Ma to len uplne malicky hacik. Lietadlo odletelo asi pred 10minutami a tetka v priecinku nas stale presviedca, ze ziaden problem. Neskor pochopime, ze v jej thajskej anglictine medzi slovickami 17:15 a 17:50 nie je vobec ziaden rozdiel. Dobra sprava je, ze lietadlo este neodletelo. Zla je, ze este sme nekupili letenky, nepresli checkin, nepresli zaverecnou kontrolou prirucnej batoziny a procesom nastupu a do odletu lietadla je necelych 25 minut.
Ak ste leteli lietadlom, tak viete, ze niekedy uz nejakych 20min pred odletom moze byt problem dostat sa na palubu lietadla...
Ubezpecujeme sa, ci to isto nebude problem a kupujeme 3x listok tzv. premium economy trieda. Najvyssia trieda v tomto type lietadla. Teda ak uz nic ine, poletime aspon o triedu vyssou triedou ako standardne. Uz si v duchu v predstavujem masazne sedadla prvej triedy, aj ked mi je jasne, ze toto su len naivne predstavy vyprodukovane v tomto strese.
Letenky mame, rychlo cez pol letiska ku kontrole batoziny. V sekunde volim spravny rad a prejdem. Obzriem sa dozadu a vidim, ze Tomco zamrzol v rade. V strese vybaluje vsetku svoju elektroniku a ujko z kontroly ho ukludnuje, ze sa vobec nemusi plasit. Tomco mu odsekava, ze jeho lietadlo uz pomaly nastartovane.
Ked konecne prejde kontrolu zistime, ze zamrzla Danka a jej znackova kabelka.
Viac krat ju nechavaju prejst cez rentgen a vobec si neuvedomuju nas stres.
Doslovne bezime po ulickach letiska a takmer na poslednu chvilu dobehneme k autobusu, ktory nas berie k lietadlu.

V lietadle z nas opadne stres, Danku chyti huronsky a neutichajuci smiech pocas celeho vzletu, az sa bojim, ze ho prerusia a nas vyhodia z lietadla. Prave sme si zaplatili a uzili adrenalinovy zazitok za 64eur na osobu.
A to sme mohli mat este kolacky a pukance s dzusikom zadarmo vediet to skor, cim vlastne poletime.

Teraz je cas uzivat si "prvu" triedu. Ta sa v tomto lietadle sklada z prvych troch radov sedadiel. Dalej pokracuje druha trieda s totalne identickymi sedadlami.
Utesujeme sa, ze dostaneme aspon daku buchtu naviac oproti tej "spodine" ;) v druhej triede, co sedi za nami. Nakoniec zistujeme, ze sme asi zaplatili viac za premium triedu a ta sa od tej druhej lisila jedine v tom, ze v tej nasej sedelo urevane indicke decko a zneprijemnovalo nam pocit, ze letime ako elita ;)

Aby toho nebolo dost na palube sa podavalo jedlo, ktore vsak Danka nezjedla vobec, kedze sa predtym najedla na letisku. Tomco bol na tom podobne a ja som to jediny spraskal, lebo na letisku som z bezpecnostnych dovodov (mozna hnacka) nejedol.
Perlickou bol zemiakovotekvicovo neviem aky kolacik, ktory nikto z nas nedokazal dojest.
Samozrejme moj aktualny stav po tom ako som spraskal to hlavne jedlo (stiplava ryba s ryzou) je, ze ma boli ma brucho... A navsteva WC sa asi stane nevyhnutnou...

P.S. Na akekolvek otazky v komentaroch tykajuce sa toho, kto tu letenku objednaval je zavedene informacne embargo ;)Read more