Americko SouthWest 2018.

Low cost RegioJet do Pardubíc, v predvečer dňa matiek. Som dnes aj Kačin prírastok prvý krát uvidel. Žiadne kvety nebudú, som sa radšej do Čiech odpratal, Marťasovi na krk, aspoň dáme nejaké to pívo večir. Za dvanásť éčok až do srdca bratrů čechú, no nekúp to!
V Pardubicích chladno a pri príchode rodinky Šolínových sa obloha trhá. Či to nebude nejaké znamenie. Večer špekáčky a sousedé na zahrádce.

V nedeľu sme zhliadli házenou, no ono je to nejaká národná házená, tak som bol z toho v perdeli. Maxík lieta s odrážadlom a je neprehliadnuteľný. Poobede s Ráďou do Běstvin. Soňa ma vybavila tromi šiškami. Mala ten sakel už dlhšie, tak je to dosť vyplznuté. Ale potešilo, zahrádka rajská ako vždy.

Pondelok je lenivý, ale stihli sme Marťasovú vetvu, lejú slivku. Co povím, každý deň neco. Presun do Prahy cez Pardubice.

No a je to tu. Skoré vstávanie a vzhliadnutie sa s novými členmi. Trochu paniky pred prvým nalodením, ale dali sme to. Pani Věra čakala kamošku pred hajzlíkmi, lietadlo už zatvárali a pani kamoška si už v sedačke lebedila. Potom po prestupe nechali doklady niekde na hajzliku v Amsterdame a pri hľadaní sa opäť oneskorili, nič vážne, ale adrenalín si baby zdvihli.
Let do L.A. nekonečný, formality ako obyčajne a presun do San Bernardína cez traffic, človeku sa už chce aj spať. Marťas vo Forde ja v Chevy. Zas mi cestou pár krát zdrhol, no rutina. Už sme na okraji, takže minimálne po Vegas by sme sa stratiť už nemuseli.

Ráno sme hore už dosť skoro, to ten časový posun a zahrievajúci sa bus rovno pod izbou. Hlavná cesta tiež nepridáva na nerušenom spánku. Aspoň máme východ slnka nad pohorím oblapávajaúcim Los Ancheleskú nížinu. Cesta do JoshuaTree N.P., barbeque spot bol vybukovaný, tak nadrzovku až do momentu, kým nás nevyhodil Ranger. Aspoň sa to dlho neťahalo, aj tak sme to tento krát nezvládli k verejnému očareniu. Mohli sme aspoň skuknúť kaktusovú záhradu s boxom prvej pomoci, pinzeta a nejaký obväz. Topánkové ploty cestou do Kingsmanu. Obchody cez cestu, takže klídek, tabáček a dali sme sa dole s turistami a slivkou. Dojedame zbytky z BBQ, žuvačkové.

Smer Grand Canyon. Vo Wiliams malý coffee shopík s fakt dobrou kávou a danishom. Turisti letia, neskôr južný okraj a baštíme čínu nad dierou. Na hlavnej výhliadke je dnes podstatne menej ľudí, ale aj o to menej pohľadných šťavajžien. Vo Flagstaff zas a znova hľadáme čínu. Máme ju rovno pod nosom, mastíme pupky.

Ráno sú len 2 stupne. Vyrážame ďalej, ja vlastne len slepo nasledujem bus pred sebou a počúvam čo Marťas k tomu povídá. Hopiovia na neviem ktorej Messe, suveníry a ďalej na Canyon de Chelly. Turisti pochodujú, šoféri oddychujú. Dve grácie si pochod vychutnávajú, tak čakáme trochu dlhšie a ďalej na Spider Rock, tu som ešte nebol. Sa tu točilo McKennovo zlato. Do Mexican Hut okolo Monumentov. Ani touto cestou som pred tým ešte nejechal. Ubytko u Chuanity, turisti nadšení. Singel turistka Míša si dáva zajtra voraz, nejak sa necíti, ani klímu som im dnes pre to nepúšťal.

Noc bola relatívne teplá, rovno na vyhliadku Údolia Bohov. Z tejto strany som to tiež ešte nedal. Do kopca do bolo dosť v poho, späť pôjdeme rovnako. Prírodné mosty a šoféri si dávajú pohodičku v autách. Turisti sú dosť zmohnutí. Cez výhliadku, tenrokrát dole briežkom na husie krky. Pumpa pri hoteli, takže aj hotel a my stále mínus jedna, baba to zatiaľ nerozchodila. Do údolia monumentov. Po výhliadkovej jazde a bežných procedúrach ostáva naša posádka ešte na kochačku. Marťas so svojimi odfrčal, tí sú nejako prepchatí zážitkami. Západ slnka a my sa vyberáme naspäť za zvyškom zájazdu. Steak u indiánov na húpacom grile. Popapkání.

Pumpa je o pol šiestej ešte zavretá. Musím si na kávičku ešte počkať. Dočkal sa. Cesta na prírodné oblúky a okná cez Moab, teplo. Poobede sa zaťahuje a aj začína fučať, šlofík v aute a presun na sútesku mŕtveho koňa. Všetci už majú dosť, len tie dve grácie furt zdržujú. Večer v Green River objavujeme typický americký burger shop.

Cesta do Capitol Reef, prednáška pred Visitor centrom a ďalej na Bryce. Asi ma ploštice doštípali, bo mám lýtka veľmo svŕbivé. Zlatý klinec zájazdu, burger v v Toreys, či ako to, a ďalej na najfarebnejší canyon. Pochod všetci zvládli bravúrne, akurát Marťasa chytajú tie jeho stavy. Kúsok do Panguitch a dlhý spánok.

Ráno je znova kosa. Dve grácie opäť zdržujú, vraj mali zlý čas. V Zione prší, chvíľu to vyzerá, že si to skrátime. V Narrows už len poprchá a potom pri lodgi vykúka slnko. Turisti pochodujú, my kávičkujeme. Obed a fakt super kafčo dole na parkovisku. Všetko sa to kompletka zaplnilo. Dlhou cestou do Vegas to Marťasa opäť chytá. Seafood bufet, kolega líha, ja vyrážam. Škrábem sa furt. Vlastne som stihol aj pred večerou vypudiť nejaký dolár z peňaženky. Večer ďalšie, ale panoptikum na Fremonte si to žije vlastným tempom. Zanechávam párik z vedľajšieho busu napospas žralokom.

Raňajky v hotelovej reštike, tie vajíčka som asi nemal, bo cestou do mesta som z parkoviska upaľoval po svojom. Našiel som grupu v Bellagio dosť v poho, asi som sa tu už trocha zorientoval. A klasika, únavný pochod cez casína a potom shoping v outlete. Dnes to vedúci zájazdu celé skrátil a aj turistov vyslal na večerné predstavenie po svojich, no vysvetlil im bus, tak máme klídek. Šlofík a ďalšia útrata na rulete, ale nejaký ten drink sme stihli, tak všetko naporádku. Svŕbenie neopúšťa. Skukli sme bar s barmankou jak obrázek, nočný Fremont a kým sa vedúci napchával v Subway tak som z pákoveho automatu aspoň čo to vyžmýkal. Treba ísť spať, bo ráno dlhá cesta pred nami.

Ráďa s Petřem mali dlhú noc, meškáme a to sme ani nevyšli. Budíme ich telefónom z recepcie, zvyšok už nabalený v autách. Spolujazdec Věra v noci oko nezažmúrila bo s tými dvoma žúrovala a stres mala, že znovu zaspí. Tak to aj v aute vyzeralo, všetci spali. Nohy stále svŕbia. Nekonečná cesta cez Údolie Smrti, 86m metrov pod úrovňou mora to peče nahovado. Výhliadka nad a čakačka na stíhačky, nedoleteli. Nechty sa mi stále zabárajú do lýtok. Kríza až po pumpu, dve kávy to spravili. Cez Bishop, rum a whisky, do Mamooth Lake, zatiahnuté, chladno a poprchá. Pasta v pizzerke oproti. Predpoveď na zajtra neveští nič dobré, dúfajme, že aspoň prejazd Tioga Pass bude otvorený.

Stále zima, ale slnko na nás kuká. Zrána to vyzerá nádejne, ale len čo vstúpime do parku, tak sa rozmrholí a všetky výhliadky sú v mrakoch balené. Trhať sa to začína až po obede, ale aj to len sem tam, aspoň mrholiť prestalo. Yossemitský vodopád zblízka. Z parku ideme opäť tou výhliadkovou cestou popri priehrade, tu už je obloha čistá. Zastávka v dedinke s najstarším saloonom v Californii, káva vedľa, tá padla ako pohladenie na duši, pre niektorých bola dnes prvá. Večer v Turlock, M6ka dnes zdržiava. Staré rany začínajú znovu svŕbiť. Marťas vraj má aj nejaké extra.

Smer SanFran. Zlatá Brána je pri príchode poloprázdna, káva v hornom bare, dobré. Klasika, so všetkými zastávkami a Cable Car do prístavu. Tu je to už napchaté. Poobede vykúka slnko a trochu sa otepľuje, ale v prístave dosť fučí. Redwood na noc. Svrab stále cestuje s nami.

Dlhá cesta dnes pred nami. Prvý park, Point Lobos, ešte poloprázdny, ale pri odchode je už plno aút aj vonku na hlavnej. V Monterey obedová pauza, vykúka sĺnko a dole na juh na Elephant Seals. Tam opäť fučí, tak len rýchlovka. V Santa Marii na noc. V noci sa budím na svŕbenie.

Posledná šnúra pred nami. Do Santa Monica, prerezavame sa hmlou. A vlastne znova rutina, v Tesle predavač so slovenskými koreňmi a potom Hollywood Bulvard a Downtown. Už mám toho plné zuby. Na tú večernú párty nie je energia, ale itinerár nepustí. S jedlom sa tentokrát moc nepárame, je to viac o chlaste. Žúrka vo Vagabond Inn. Sme odmenení finančnými darmi. Ťaháme skoro do polnoci.

Dnes je to aj s raňajkami. Zapchaté mesto a po hoďke vyhadzujeme turistov v požičovni. Otočka do skladu pre sedačky a odbavenie, prebehlo to dosť hladko. V lietadle teplo, sedím úplne vzadu, pri hajzlíkoch, ako by som mal zápal močových ciest. Peklo, klíma začína čo to fúkať až po vyše hoďky, vraj s tým nemajú čo urobiť. Obsluha je totálne neschopná. Aspoň sa moc neškrábem, len trošku.

Lietadlo malo 25 rokov, dosť zlý let, každú chvíľu to triaslo, teplo, ale doleteli sme. Amsterdamské letisko praská vo švíkoch, dosť zapatlané. Kam to spejeme. Prípoj na Prahu za tri hoďky. Presun na hlavní nádraží a tu sa rozdeľujeme, Bouzov majú len posledné lístky do Regióny Jetu. Idem si v bussines triede. Marťas v štandarde, ja debil som to mohol spraviť opačne, ale on ide len necelú hoďku na opačnom konci vlaku. A večer doma.

The End.Read more