Sardinia Korzika

Začínam už večer pred výletom cestou do krčmy, kde sa stretávam s kumpánmi z mokrej štvrte, s ktorými verím, že potiahnem do rána. Nad ránom je drožka z Petržky na letisko. Vladko nás berie na Schwechat, teda, časť turistov.
No borci z mokrej štvrte sklamali, všetci to vzdali už pred polnocou, tak to prečkám do štvrtej asi sám. Len odchádzajúci čašník mi teda robí spoločnosť s rôznymi ponukami. Na zamyslenie, skôr na vytriezvenie. Dnes vyhodil dalších anglických turistov, nejakej uškriekanej pani aj natiahol. Lejem do seba hektolitre piva, vonku dnes padla teplota a to brutálne, v noci je chabých 15, až nie menej. Aby som ešte aj nezmokol cestou cez Dunaj.
Pre Valťa nemáme ani darček, skipper to celé úplne na govno naplánoval a z toho canyoningu nič nebude, bo to nezapadá do plánu cesty. No nič, dúfam, že niečo zvládneme uplácať na mieste.
Hlavne, že mám pre neho doma fľašu, ale do príručnej bagážky sa zobrať aj tak nedá.
Pani Věra z posledného zájazdu posiela divnú SMS, asi som s ňou dnes nemal na tu kávu chodiť.
Prechádzka našim nočným mestom s kebabom, vlastne volajú to tu falafel, v pravici. Nadrúľení návštevníci a ja, prechod ponad európsky veľtok Dunaj a nočným sadom Janka Kráľa, si pripadám jak nočný úchyl, smer pumpa. Tu už pred pol treťou doplňujem kávu a koláčik, čo tu budem stvárať ďalšiu hoďku a pol. Aspoň, že som nezmokol. Z rádia na mňa bláka Jackson s Vondráčkovou.
To až o hodinu bude Vladko v Senci vyzdvihovať Romana, kúrňa to nie je ani komu volať, že mi clivo je. No nič, opäť to nejak dobúcham. Jeden by ani neveril ako dokáže čas pomaly plynúť. A nezaprší. Dávam ďalšiu kávu. Vonku kosa jak v novembri. Ako by sa vonku dobre v tráve ležalo. No nič, nemôžem mať všetko. Ťažký spánok ma tu obchádza, nedobre som to vymyslel. A o tých prdoch ani nehovorím, tie sú už fakt nie tá najvyberanejšia spoločnosť. Volám Vladka a dozvedám sa, že už si to s Romčom ženú na naše mesto, ale z opačnej strany. Svine, oni si do Viedne odskočili a nedali vedieť. To je tak, keď do ‘skupiny’ nemôžeš zverejniť úplne všetko, potom sa, ako pasívny člen, aj hovno dozvieš. Nevadí, už sú len kúsok, vizerá, že aj túto samotu som prežil.

Všetci včas, tak potužení ideme do toho. Let celý prespíme a na Sardínii vystupujeme v teplom a vlhkom podnebí. Veduci zájazdu nás poprevaza do Maríny, kde nezastavujeme v nastúpenom trende. Posádka preberá loď, Romčo stráži bágle a my sa púšťame do zásobovacej misie. Plníme štyri veľké košíky stravou a tekutinami, po pár hodinách nám došlo, že sme aj tak hrozno zabudli. Petr mešká, vraj nejaký štrajk v Marseile, tak prehadzujeme zásoby na loď a kontrolujeme strážcovi životné funkcie. Trávka dnes asi nebude. Petr pristáva a my v teple sme rozliaty v bare v prístave. Posádka pripravuje katamaran, dúfam, že už aj niečo varia.
Na kompletku, vyrážame do vôd Stredozemného mora. To som len tak trepol pred tým, ale všetko pripravené, misy, chlast, no Huďo spravil good job. Presun do zálivu Marinella a kotvime. Cestou nahadzujem lanko na ryby, to sa motá, nič nenaskakuje. Vykúpaní, vychlastaní a znova jedlo. Rozchodil sa malý čln, a vypustila voda. Voľne popohadzovaní tu a tam niekto pospáva, debatčák. Umieram po západe slnka, väčšina to ťahá až do polnoci.

Ráno poctivo každý v mori. Na háčik sa nič v noci nenastoklo. Raňajky a smer hipisácka dedina aby sme doplnili. Super počasie, moc nepeče, sem tam nejaký oblak, ale znesiteľné teplo. Spomaľujeme a na plachtách padáme po jednom do vody, chopiaci sa lana, ako záchranného kolesa, ktoré nás, ako jediné, ešte drží v kontakte s prchajúcim katamaranom Vlada. Ryby stále nič. Po obede sa blížime k Santa Tereza, za ktorou kotvíme a vydávame sa na misiu. Výhľad na Korziku. Čln schovávame niekde v kríkoch a pomedzi veľké kvapky si prerezávame cestu húštinou. Vo Valla de Luna odovzdávame dary a stretávame sa s miestnou komunitou. Dozasobený kontrolujeme lokálne pláže a končíme v reštike nad zálivom s koketujúcou Dominikánskou obsluhou. Výbuch smiechu v počte 9 kusov sa nesie hladinou neuveriteľne dlho. Cesta späť do kajút sa trocha komplikuje slabšou orientačnou chvíľkou nášho kapitána. Aj pádla sa dostali ku slovu. Narad prichádza munchies a to vo veľkom. Po polnoci odpadávam medzi prvými. Romčovi vraj nespravila trávka moc dobre.

Vstávam medzi prvými. Voľne porozhadzované telá prejavujú známky života. Pomaly sa zbierame, tak v počte štyroch, ktorí sme už prejavili známky života odchádzame na nákup do St. Tereza. Šľapačka asi na hoďku a pol, dosť teplo a peče, dávame cestou kávu a prvú časť nákupu v pekárni. Obed a druhá časť nákupu, vraciame sa späť okolo tretej. Pekné to tu je, malé uličky stredomorský štýl, nejaké hradby, kostol, námestie a stále peče. Spoločníci na lodi majú dosť na háku, tak chvíľu trvá, kým pre nás dôjdu na mólo. Nad Korzikou je ťažký burkovy mrak, aj vlny sa trocha zdvihli, tak kapitán ruší dnešný presun na Bonifaccio a ostávame ukotvený. Presun do záveternejšieho zálivu sa uskutočňuje až neskôr, ráno budeme musieť skoro vyraziť. Nakopávajú motory aby sa dali podobíjať zariadenia, bo máme slabšiu baterku. Skoro všetko sme už vypili.

Slogan na tričku ‘máme dobrý vietor’ sa ráno napĺňa, tak ma Vladko vyhadzuje z kajuty. Aj vonku dosť fučí. Sa tu zbierame, ale veľmi pomaly. Odrážame až pred obedom, smer Korzika, Bonifacio. Vlny sú, aspoň to hádže a my sa blížime ku vstupu do zátoky obkolesený delami a pevnosťou na kopci. Vlastne aj podvečer sa priblížil míľovými krokmi, tak šup-šup na pevninu okuknuť mesto. Je to kopcovité, tak aj lýtka je už cítiť s cintorínom na samom konci. Nejaká káva a so zvyškom sa spichávame až večer. Mušle boli vcelku ok, ale kupovať si kvôli ním jachtu, asi nie. Odskakujeme si na základňu a pripájame sa v klube ku zvyšku žúrujúcich. Dosť to tu žije. Odchádzame až nad ránom. Pokračujeme na lodi, je to dosť hlučné.

Vstávam medzi prvými, Nick dnes odchádza ferrynou na druhú stranu a na letisko. Dávame nejakú paštétu. Odišiel, my nie. Najprv sa nám zamotalo lano do vrtule a potom pre istotu odišiel druhý propelér. Sme balansovali medzi loďami a lietali kade-tade. Sa nám nejakým zázračným spôsobom podarilo to ukotviť o nejakú loď a zorganizovať technikov. Petr z rohu sedenia vyzistil kde je problém, no na odstránenie sme už nemali schopnosti. Nejaký skipper to zajtra príde odšoférovať. Sme zvejstovali celý deň na lodi. Večer sa ide do mesta. Dnes okľukou cez kopec. Večera a po polnoci späť a spať.

Ráno hektické, odchod na ferry, meníme si miesto v dingy so skipperom. My ferrynou z Bonifacio späť do Santa Tereza. Káva a pochod mestom, presun do Porto Cervo. Pjekné prístavné mestečko s klientelou z horných desať tisíc. Obedík a presun do Olbie, kde sa spychávame so zvyškom zájazdu. Meníme Vladu za Nadin, taká istá, akurát čistá a asi funkčná. Romčovi zvlhli všetky veci, bo si na plavbu okénečko nezavrel. Zvládli to za deväť hodín. Máme ešte dosť trávky z údolia mesiaca, asi bude treba zrýchliť spotrebu.
Sa mi zas vymazal koniec tripu, tak aspoň to na čo si spomeniem.
Preberanie trvalo až do večerných hodín, tak kotvime v maríne. Chalani sa vybrali po zásobu tekutín a Petr odchádza na lietadlo. Nákupný vozík bubnuje po móle zavalený po okraj alkoholom a za ním trojica vysmiatych námorníkov. Toto neviem kedy dáme. Na lodi začíname dorážať zásoby, nepodarilo sa, postupne odpadávame.

Posledný deň plavby, už v oklieštenou počte, sa odohráva pri nejakých ostrovčekoch asi dve hoďky plavby od Olbie. Posledná kúpačka, počasie opäť pjekné. Romčo stále suší. Naspäť v prístave sme až na večer, kde si borci preberajú loď s tým, že tu ešte prenocujeme. Prvá káva asi o desiatej večer tam, kde sme to všetko začali. Zásob je ešte minimálne na víkend, turisti po nás sa potešia. Postupne odpadávame, bo ráno nám treba na letisko sa skoro ráno presunúť.

Tak takto skoro ráno sme pokope zobudení ešte neboli, no odchod cítiť vo vetre. Posledné zbytky trávky motám do tvaru, sú z toho ešte štyri pekné klacky. Jeden teda ochutnáme pri čakaní na meškajúci taxík. Na letisku kvantum ľudí a my nemáme online checkin, musíme vystáť asi hodinovú radu. Kapitán Adam sa s nami lúči a vydáva sa na ďalšie dobrodružstvo do Chorvátska. V rade sa striedame a postupne všetci absolvujeme kafčo a cigu, tri klacky ostávajú na toalete, bo sme na letisku psa, čmuchala zhliadli. Niekto sa možno aj poteší. Brána sa zatvára a nám chýba Huďo. Ten sa necháva niekde krémikom potierať maďarkou, stihol to, len let mešká asi 20 minút. No a to je už koniec nášho moreplaveckého výletu. Podriemkávame v lietadle do Viedne. Vladko nás vezie na rodnú hrudu, kde si už ideme každý vlastnou cestou.

Amen.Read more