Roman Vesely

Pod Žľabom sa spalo výborne. Janovi až tak dobre, že sa už o jedenástej zobudil vyspatý. To asi preto, aby sa ráno mohol opäť najdlhšie baliť. Jediný Peťo sa sťažuje na časté budenie, vraj kôli Janovým ponožkám. Celkom mu verím.

Na českú divočinu sme sa poriadne vybavili. Vaky plné jedla a vody, spať sme šli už o ôsmej, aby sme ráno 5 vyrazili, samozrejme za tmy pri svetle čeloviek.

Zostupujeme z kopca a dostávame sa na cestu na hrebeni vedúcu popri hranici. Opúšťame Strážovské vrchy a vstupujeme do Bielych Karpát. Na smerovníku zisťujeme, že po ceste máme čoskoro dve turistické chaty. Žeby to nebola až taká divočina?

Na chate pod Vyškovcem nám chatárka otvára dvere a pozitívne odpovedá na našu otázku, či prijímajú eurá. Tešiac sa si sadáme. Na raňajky nám ponúkajú obložený tanier, čo prijímame. Po chvíli sa objaví možnosť mať praženicu, čo už len z výrazov našich tvári musí byť jasné, že je to preferovaná voľba. Vajíčka sme nemali za celý výlet ani raz. Dodáva aj čerstvé rožky, syr a džem. Plus pivo. Zisťujeme, že od rána sme prešli väčšinu prevýšenia a dôjsť kilometrov, a tak sa z náročného dňa pomaly stáva oddychový, je možno 9 hodín ráno. Paráda.

Zhodli sme sa, len tak mimochodom, že ponožky telovej farby si ten najhorší ľudský výmysel.

O 2 kilometre si dávame na chate ďalšie pivo a kráča sa nám o to ľahšie. Z ťažkého dňa v divočine je skôr pohoda. V lese nás míňa skupina kovbojov.

Správne, asi 8 jazdcov na koňoch s plnou výbavou prechádza okolo najprv klusom. Majú pauzu a krokom ich predbiehame, srandujú, že tiahnu na Bratislavu, vypáliť ju. Pridávame sa, nech na nás počkajú s hlavným útokom. O chvíľu nás prebiehajú opäť, tentoraz tryskom. Pekné.

Vychádzame na rozhľadňu u Křížku a vyzeráme Veľkú Javorinu, nás dnešný cieľ. Nie je vysoko, avšak dlhý pozvoľný výstup dáva zabrať hlavne na psychiku. Je to nuda. Dávam si slúchadlá a zapínam hudbu.

Fučím hore a tesne pri vrchole sa ma matka rodiny pýta, odkiaľ idem. Neviem, čo to so za nápady. Viditeľne lapám po dychu, keďže terén je hore najstrmší a slúchadlá mi trčia z uší. Akurát mi však dohral album, a tak som otázku počul.

Ja: z Dukly
Žena: fíha
Muž: z ktorej Dukly?
Ja: ...
Žena: ...
Ja: viem len o jednej Dukle.
...
Muž: a ako riešite jedlo? Lebo minule som videl pár, čo išiel z pólu na rovník a jedlo mali na pošte.
Žena: tak my už pôjdeme...

Fajn. Tak to by sme mali.

Pod vrcholom na opačnej strane sa nachádza Holubyho chata, momentálne v rozporuplnom stave, ale v stánku pred ňou na našu radosť čapujú. Každý poslušne na koniec úspešného dňa berie jedno kolo. V polke druhého piva už je nám všetkým hej. V polke tretieho začína byť zima, tak ho so cťou dopíjame, nech ho nie je škoda a zahrievame sa zrýchleným zostupom. Líhame si v, pri a vedľa prístrešku pri ceste a užívame teplú, bezveternú noc s jasnou oblohou.Read more