Amsterdam Sail 2010

Vplávali sme do Groningenu.
Peťo za kormidlom kýva žienkam, čo sedia na múrikoch okolo vody. Obzeráme sa, či by sme nemohli centrum oboplávať, ale mosty sú pre nás príliš nízke. Nejaká žienka na nás kričí cez amplión. Chcela nás nalákať do maríny, kde boli miesta tak úzke a zaplnené, že som mal z toho hrôzu. Kvôli vyšším cenám sme sa rozhodli ísť do inej maríny. Vplávanie žiaden problém, zopár otočiek po maríne, keď tu na mňa zrazu dakto kričí, že mám vojsť do parkovacieho miesta, kde by som sa nevtesnal ani teoreticky, nie to prakticky. Pre iné lode žiaden problém, ale pre túto "powerboat" sú manévre pri pomalej rýchlosti dosť problém, navyše krížom cez marínu nás tlačí silný prúd vody. Zopár krát sa poposúvam vpred a vzad na mieste, aby som sa udržal a všetko si poriadne obzrel, no prúd nás už tlačí bokom a to sa nedá vymanévrovať. Točiť sa dá len zadkom lode, predkom obmedzene. Ulička v maríne má šírku cca 8m a prúd nás bokom tlačí na zaparkované lode. Snažím sa z toho dostať, ale nedá sa. Loď nie je schopná ísť pomalšie ako 7km/h a to je v takýchto tesných podmienkach riadne veľká rýchlosť. Na druhej strane ak nie je rýchlosť, nie je manévrovateľnosť a keď je manévrovateľnosť i tak nie je taká, že sa vieme točiť na mieste. Predok lode je úplne neovládateľný, zadok sa ako tak dá. O chvíľu sa už veslom odrážame a čiastočne šúchame o megajachtu. Óoo aké šťastie, že majiteľ je niekde preč. Všetci v maríne po nás čumákujú, ale žeby nám niekto pomohol, to nič. Po chvíli sa rozhodnem nacúvať na úplne iné miesto. Keď to vidí majiteľ lodičky vedľa ktorej sa chceme napratať, zdesene vybeháva von, že mu aspoň hodíme lano, aby nás predkom pritiahol k brehu, lebo zadok sa už ako tak podarilo zaparkovať. Jeho lodičku sme vďaka Tomčovi a Žabovi nešuchli, tí to v poslednej chvíli odrazili. Ujko nás ani nepriviazal, len nás trochu pritiahol a tam nechal pohodené lano, nech si už poradíme ako vieme. Zjavne pokiaľ niekomu nejde o jeho loď, tak sa veľmi nenamáha pomáhať. Hanbím sa na lodi, že z nej snáď ani nevyleziem, aj keď viem, že s tou loďou bol ten manéver takmer nemožný. To však ostatní nechápu a "hafenmajster" nás pekne zvozí, že sme totálni šuflikári a že máme zakázané ráno odísť bez toho, aby to on videl na vlastné oči. Nie, že mu zdemolujeme jachty v prístave. No to bol zážitok... Som z toho nervózny ešte počas celej prehliadky inak celkom pekného mestečka. To nás upútalo nie len uličkami, kanálmi so zaparkovanými hausboatmi, ale aj tým, že je tu zjavne radikálne viac mladých ľudí ako v iných mestách.

... a hlavne mali tam lepšiu pizzu ako posledne ešte v Nemecku ...Les mer