Košice - Levoča

Vojkovce - Levoca
Rano som sa zobudil o 6:30. Spanok nebol nic moc, lebo celu noc som bol napnuty a nevedel som sa uvolnit. Vacsinou na to pomoze magnezium, no teraz nezaberalo. Ked som vstal, klasicky som postavil zohriat vodu a zacal som sa balit, no zacalo riadne prsat. Naranajkoval som sa krupami so sosovicou, bananom a proteinovou tycinkou, co zvysila zo vcera. Medzitym prestalo prsat a za chvilu zacalo este viac ako predtym, tak som si sadol a cakal, kym sa to umierni. Po pol hodine, stale prsalo, no menej intenzivnejsie a hlavne sa neblyskalo, tak som sa rozhodol vyrazit v dazdi. Najprv cesta isla chvilu cez les, potom cez luku, to sa opakovalo a zanedlho som dorazil do dalsej dediny Slativna. Dedinou som len prebehol a potom po asfaltke do Olsavky. Potom cez luku do Zehry, kde som akurat stihol omsu. Po nej som vyrazil smer Spissky Hrad, no este v dedine sa pri mne zastavilo auto a v nom sedel ujko s tetkou a spytali sa, kde ide mlady pan taky nabaleny? A mlady pan, ze do Levoce, tak mi ponukli, ze ma vezmu aspon do vedlajsej dediny 🙂. Spisaci maju u mna dalsi bonusovy bod 😀, po vcerajsku uz treti. Tak som ich len odmietol, ze tam chcem dojst dobrovolne na peso, tak sa len usmiali, zapriali vela stastia a pokracovali v ceste a ja tiez. Ked som vysiel na hradny vrch, strhla sa burka. To bola najhorsia cast dna, lebo silno lialo a sem tam nejake hromy blesky no a ja som na luke. Mobil som dal do letoveho rezimu, no stale som mal kovove turisticke palicky, takze nebolo mi vsetko jedno. Rychlo som utekal do lesa a zistil som, ze som siel zlym smerom. Ked silno lialo, pozriet nieco na mobile bolo takmer nemozne a k tomu na luke je velmi lahke stratit chodnik. Takze sa musim vratit smerom kde boli najtmavsie mraky. Siel som vsak cestou cez les, no len na tej ceste boli cerstve stopy kopyt, tak som nevedel, ci ma skor svacne blesk alebo prevalcuje stado diviakov 😀 No nastastie sa nic take nestalo a pomaly som dorazil az ku hradu. Na hradnom parkovisku som nasiel pristresok a kedze stale riadne lialo, spravil som si obednu pauzu tu. Na obed som mal staru znamu tortilu s arasidovym maslom no tentoraz obohatenu o platky salamy, ktoru som vcera kupil v Krompachoch. Tiez som mal rohlik so salamou a v esuse som spravil cestoviny s dehydratovanou perkelt omackou a samozrejme tiez s platkami salamy 😀. Zvysila voda, tak som si este zalial caj, co mi mokremu velmi dobre padlo. Ked som dojedol, vsetko umyl a zbalil, pocasie sa umudrilo, no cas uz pokrocil. Povodny plan bol vybehnut hore na hrad po peciatku, no kedze bolo predomnou este dobrych 20 km a bolo pol druhej, vynechal som to a radsej zrychlil tempo nech stihem dojst do Levoce este za vidna. Spisskym Podhradim a kapitulou som len preletel a dalsia zastavka bola na salasi, kde som si dal kavu a doplnil vodu. Dalej nasledovalo stupanie zopar dedinami, pricom cesta sa menila z asfaltky postupne na kamenisty cyklochodnik. Ked som dorazil do Pavlan, uz som myslel ze je so stupanim koniec, no este ma kopce trocha potrapili. Nastastie po dazdi nebolo horuco, takze islo sa velmi dobre. Moje bezecke topanky si s asfaltom velmi dobre poradili. Potom nasledovala etapa po lukach az do Uloza. Na luke sa ku mne rozbehli 2 psy, no nastastie mali len silne reci a nepokusali sa utocit. Rozbehol sa za nimi majitel no psiky chitili taky amok s mojich turistickych paliciek ze ani majitelove nadavky a krik nepomahali 😀. Po dlhej lucnej etape kopcekami hore dole som v dialke zbadal dedinu Uloza, no za sebou som opat zbadal skarede mraky a vietor fukal mojim smerom. Par stoviek metrov pred dedinou ma opat chytil lejak. Dobehol som do dediny a schoval sa v altanku kde som stretol jednu slecnu. Trocha sme porozpravali, no za chvilu sa rozbehla domov, lebo vietor dazd zafukoval aj do altanku. Ked sa pocasie ukludnilo, pokracoval som uz len poslednych 5km na Mariansku horu. Uz sa celkom stmievalo, ale obloha sa vycistila, takze aspon neprsalo. Musel som spomalit, lebo nohy uz mali dost, no dorazil som tam. Trocha som tam pobudol, uzil si paradny vyhlad na Levocu a vybral sa dolu do mesta. Nohy som mal riadne stuhnute, takze siel som pomalicky strmim chodnikom dole. Do mesta som dosiel 10min pred odchodom busu. Spoliehal som sa, ze bus vyrazi z jednej zastavky, no v harmonograme nebola Spisska Nova Ves. Nastastie som stretol miestnu ktora ma odnavigovala a k autobusu som dobehol, ked sa uz pohol zo stanice. Sofer si ma nastastie vsimol a tak som to stihol. V Spisskej som dosiel na zeleznicnu stanicu, kde akurat dorazil meskajuci rychlik smer KE, takze pre mna idealne nacasovanie. Teraz uz len sedim vo vlaku, pisem tieto riadky a rozmyslam, ako to zosumarizovat. Urcite sa opatilo ist. Bol to cas fyzicky narocny, no vybetral som hlavu a nakrmil dobrodruha v sebe. Prest to za 3 dni je narocne, preto ked nabuduce, tak tuto etapu za 4. Na buduci rok by som vsak rad pokracoval etapu Levoca - Banska Bystrica. Snad sa najde niekto kto sa prida. Je to niekedy drina, ale cesta aj odmeni peknymi vyhladmi, novymi zazitkami a kadecim dalsim. Vdaka za podporu.Leggi altro