Den 6 nasiel sa Nemo

Zaciatok dna tazky... Kazdy pekne po ranajkach na Wcko, Danka dokonca 3x ;) Ja som mal este bonus, ze ma este aj zadok stipal, zeby z tej vecere zo vcera? ;)

Tomco medzicasom rozlozil vo svojej izbe vianocny stromcek! Nechapem, kde ho mal zbaleny v kufri. Ale Vianoce su az vecer, nebyt Tomca pomaly si to ani neuvedomujeme.

Dnesny plan - celodenny vylet na ostrov Hong a dalsie dva prilahle ostrovy (vsetko sucast narodneho parku) - ani si neuvedomujeme, ze su Vianoce, akurat obcas prejde dakto s cervenou ciapkou okolo.
Vydrnkali sme si kapitana, ktory mal aku taku znalost anglickeho jazyka a bolo to nieco radikalne ine ako vcera. Uz na zaciatku cesty sme ho vdaka tejto vyhode nabulikali na zastavku na este jednom ostrove naviac. Este pred tym sme vosli uzkou skalnou strbinou do vnutornej laguny ostrovu Hong. Bol to zazitok.
Potom kratka plavba a krasna plaz ostrova La Ding (ktory sme si vybavili) uzavreta skalami, ponad to palmy a vo vode koraly (zas nie prilis extra kvality) a prefarbeny Nemo (milion ryb so zltymi pasikmi plavajucich zopar cm od nas). Takze sme trochu posnorchlovali (Danka a Tomco taki potapaci, ze sa viac topili ako potapali, takze aj figu videli ;).
Potom sme sa este presli chodnickom povedla obydli morskych ciganov popod asi 20m vysoke fascinujuce kokosove palmy a hned ako sa ostrovcek zacinal zaplnat dalsimi turistami smyk na dalsi ostrov Raia.
Tam uzasna plaz, kde padla Tomcova pamatna veta: "konecne prvy poriadny den, slnko svieti, vetrik fuka, voda zblnka" ;) Pre mna to znamenalo cas roztvorit Tomcov kengura dazdnik a pouzivat ho ako slnecnik, pieklo to riadne.
Tomco zaroven chyta paranoju a natiera sa kazdu chvilu. V dobrom sa snazi upozornovat aj nas, ze nie je slnko ako slnko a ze na toto ani 50 faktor nepostacuje. Skusenosti (australske) su skusenosti... Cas ukaze nakolko mal pravdu.

Prave dnesna roztrhana oblacnost sposobila ovela lepsie pocasie. Za cely den ani kvapka, teplotu mora sme namerali 29 stupnov.

Z ostrova Raia sme este preskocili na blizky Pak Bia, ktory mal plaz uzku asi 50m. Na jednej aj na druhej strane sa dalo kupat. Vsade okolo vysoke kolme skaly a podobne ladene ostrovceky. Uchvatne pohlady plus mala fotka s opicou.

No a najlepsie na zaver. Vratili sme sa na Ko Hong (ostrov pokoja), aby sme okusili prave plastove molo. System skladajuci sa zo snad 500 pospajanych plastovych kocociek vytvaral asi 50m dlhe molo (cesticku) do vody a prehybal sa v rytme vln. Chodit po tom bolo ako so zopar promile alkoholu v krvi.
Po vystupeni na ostrov sme zakusili to, o com pisu vsetky prirucky. Najbielejsi a najjemnejsi piesok z celeho Krabi. Zrnistost piesku sa limitne blizila k nule, laicky povedane, to nebol piesok, to bol prach ;)
Vizualne uzasne, na dotyk perfektne, lezi sa v tom tiez paradne, ale clovek sa z toho nevyprasi, takze raz stacilo ;) Cela takato plaz uzavreta v malej lagune medzi skalami. Obrazok ako z pohladnice - ved aj na vedlajsej plazi natacali akusi telenovelu ;)
Ostrov Hong je priznacny este tym, ze sa tam da ist po naucnom chodnicku a ked ma clovek stastie stretne az 1,5m dlhe jastery. Stastie sme nemali... Stretli sme len 5cm velkeho skorpiona. Za to sme uvideli zvysky lodi ako memento po tsunami z roku 2004 vid. foto.
Po chutnom obede (polievka zo zeleneho kari s kuskami kurcata a dalsimi zopar nedefinovatelnymi prisadami) este vykupanie a potom hodinova cesta longtail boat domov. Samotna cesta je tiez zazitok, nakolko ta lod ide v takom polosklze cca 30kmh a vsade naokolo riadne strieka voda. Ak smer vln nie je kompatibilny so smerom lode nestrieka to len vsade naokolo, ale doslovne do celej lode...

Po navrate samozrejme kupujeme 3 anasolizatka (odvcera zdrazeli 1ks 40, my stale platime 100kou).

Teraz sa pomaly chystame na zajtrajsiu logisticky zlozitejsiu cestu na ostrov Jum (taxi+longboat+taxi), kde budeme pokracovat v nasej dovolenke takym trosku Robinsonovskym stylom. Zajtra sa dozvieme, ci bude tepla voda, ci elektrika, alebo dokonca wifi ;)
Ko Jum (ostrov Jum) je podla internetu poslednym skvelym miestom pre tych, ktori hladaju to, co thajsky plazovy zivot bol pred niekolkymi desiatkami rokov, predtym ako sa Thajsko stalo celosvetovo zname a turizmus v nom priam vybuchol (so vsetkymi svojimi negativami). Kym ostrovy v tesnom susedstve ako Phi Phi a Lanta boli napadnute masovou turistikou, miestnej komunite Koh Jum sa podarilo zachovat ostrov, jeho kulturu a jeho prirodzene prostredie. Ked vsetko vyjde, posleme vam zajtra obrazok nasho ubytovania a pochopite, o com to je...

Predpokladam, ze hladosi este odhlasuju stedrovecernu veceru a pojdeme sa dakde najest...

P.S. pozdravujeme vsetkych, uzite si Vianoce...Read more