Všade okolo samá voda

Celý piatok sme cestovali autom čo najďalej. Okolo jednej ráno sme zastali na veľkej pumpe za Prahou. Rýchlo sme sa presunuli do lode a zaľahli spať. Už v noci sa spustil dážď. Ráno na nás kvapčí nie len z oblohy, ale aj kondenzovaná voda zo stropu. Nie je to až také zlé, ale je to znak, že zážitky rôzneho druhu už sú na ceste.
Cestou do Ústí nad Labem, kadiaľ ťaháme loď s vozíkom sa lejú potoky vody. Vyzerá to na lokálne záplavy. To všetko občas v ukrutných kopcoch, kde musíme občas preradiť až na dvojku, aby sme to zvládli. A to som sa bál horského priechodu Makov na hranici SK-CZ. Ten bol úplná maličkosť. Vzhľadom na predpokladané počasie pre najbližšie dni nemá vôbec význam zostávať v Českosaskom-Švícarsku, kde sme chceli formou campu (loď by sa na dve noci zmenila na karavan) prežiť prvé dve noci a užiť si tamojšie krásy. V takomto počasí sa bohužiaľ po skalách behať nedá a podľa predpovede sa to ani v dohľadnom čase nezlepší.

Náš plán je rovno sa presunúť smerom k Hamburgu a tam vložiť loď do vody. To bolo rozhodnuté už skôr vzhľadom na vodné stavy Labe po celom toku, na základe predpovede počasia, ale aj na základe dlhodobých predpokladov, keďže po Labe by sme sa o niekoľko týždňov mali vracať aj späť. Zároveň sme mali stále nejaké problémy s prekonaním Severného mora a náš plán toto porieši elegantným spôsobom.Leer más