Smer tulene...

Náš dnešný plán stihnúť dôjsť do mesta Harderwijk je odvážny a časovo ťažko splniteľný. V Harderwijk je "tuleňárium" a delfinárium, o ktorom Tomčo sníva celú plavbu.
Najprv ako Pat a Mat prejdeme komoru, pred ktorou sme nocovali. Vždy keď sa priviažeme, obsluha komory dačo v nejakom nedefinovateľnom jazyku kričí do repráku, tak sa prekotvíme inde a takto zopár krát.
Plavíme sa už viac po jazerách ako kanáloch. Tie majú veľkosť Šíravy, prípadne sú aj väčšie. Sú lemované plážami, kempingmi a marínami.
Cestou tiež prechádzame cez plavebnú komoru, pred ktorou je megazápcha. V čase nášho príchodu už pred komorou krúži, alebo čaká zakotvených asi 10 lodí a za nami prichádzajú ďalšie a ďalšie. Najprv si ani netrúfame vojsť dnu, no nakoniec sa natlačíme do nie práve najväčšej komory spolu s ďalšími 13-timi loďami. Dnu vchádzame takmer poslední, takže si zas musíme vyskúšať naše pristávacie schopnosti v obmedzených priestoroch. Preplavba je nakoniec bezproblémova. Za komorou dáme "plný kotol" (t.j. 1000 otáčok, lebo rýchlosť je obmedzená) a rýchlosťou okolo 10km za hodinu smerujeme k tuleňom...
Do Harderwijk dôjdeme pred 16-tou, no marína i mestský prístav sú beznádejne zaplnené. Nakoniec dočasne zakotvíme na troch asi súkromných koloch v plavebnej dráhe na odbočke do maríny, no Tomčo zisťuje, že tuleňárium je nie len riadne drahé, ale o 16-tej bola tiež posledná možnosť ho navštíviť.Läs mer