Zážitky sa gradujú

Ráno štandard útek z maríny o 7:30 ráno.
Vstupujeme na kanál v daždi, miestami až prudkom daždi. Celý kanál je zahalený v hmle. Do týchto šialených podmienok, keď cez predné "igelitové" okná našej plátenej strechy figu vidím sa postupne dvíha čím ďalej tým väčší vietor. Okolie tvoria kempingy obklopené úžasnými plážami. Nie však v tomto počasí. Vietor dvíha vlny. Tie sú miestami také, že Žaba v prednej kajute leží s vankúšom nie pod hlavou, ale nad hlavou (aby si ju neobúchal o strechu). Celé doobedu sa lodička zmieta v daždi, vetre a vlnách. Viditeľnosť je mizerná. Ešte, že máme všetky tie elektronické navigačné hračky.

Podmienky, pri ktorých by asi druhá skupina umierala od strachu prežíva táto skupina klasicky. Tomčo so Žabom vylihujú v prednej kajute, ako keby o nič nešlo. Teda vlastne robia predné ťažítka, aby loď lepšie rozrážala vlny. Peťo pracuje na palube na notebooku nezávisle na výške vĺn a stará sa o moju pohodu. Teplý čajík v takejto plavbe len bodne. Niekoľkohodinová plavba v takýchto podmienkach je nadmieru vyčerpávajúca.

Po obede vstupujeme do maríny mestečka Naarden. V maríne zadarmo natankujeme vodu, ktorá došla pri rannom čaji a ja sa kochám vecičkami, ktoré predávajú v jachtárskom obchode. Samozrejme neodchádzam naprázdno a pre potešenie námorníckej duše, ale hlavne maximálnu ochranu lodičky dokupujem ďalšie fendre. Ak sme žiaden fender nestratili tak máme lodičku ovešanú už 12-timi fendrami. Občas je v kanáloch a komorách taká tlačenica, že už to má svoj význam. Tetuška v maríne tvrdí, že na mori, skadiaľ sme prišli fúka 6 až 7 stupňov Beauforta. To je vietor do 13 m/s. Pri mojich dokladoch nemám ani povolené vyplávať pri viac ako 4-ke, čo je vietor polovičnej sily.

Na hlavnej foto, výhľad z miesta vodiča s prednou vlajkou, ktorú takmer nevidno.Leia mais