Lenivý ostrov

Tento ostrov nemá žiadne spevnené cesty a požičať si tu ako turista motorku nie je práve jednoduché a lacné.

2 dni tak trávime vylihovaním na pláži a v hojdacích lehátkach. Kúpeme sa a Danka si konečne môže v kľude prečítať knihu.
Občasný beach walking, prieskum iných rezortov, parádne shaky a večerné prechádzky, to je to čo si užívame.
Každý večer navyše končíme v reštaurácii, ktorá ani raz nesklamala. Porcie obrovské, veľmi chutné, aj keď ceny už zďaleka nie thajské.

Väčšina ľudí tento ostrov hodnotí ako lenivý, kde sa čas spomalí a človek úplne vypne. Aj keď sme tu v najvyššej sezóne, v mori je len občas niekto a celý rezort máme takmer len pre seba. V iných rezortoch je to podobné, málo ľudí, kľud, atmosféra len ležať a kysnúť.

Aby sme úplne nezleniveli, dávame si malý výlet k miestnemu vodopádu, ktorý však má v tomto období úplne minimálny prietok, takže vyzerá úplne smiešne.

A keďže so mnou už druhý deň z toho lenivenia totálne šije, zajtra ak sa podarí predsa len požičiame motorku a vyrazíme objavovať aspoň niečo z tohto malebného ostrova.

Inak dajú sa tu požičať štvorkolky, lebo miestni veria, že to je jediné vozidlo, ktoré európan dokáže bezpečne uriadiť na miestnych cestičkách. Cena 50$ na hodinu, alebo 180$ na deň je však už trošku mimo.

P.S. Všimnite si na hlavnej fotke zaujímavú vec, s ktorou sme sa nikdy nestretli. Aj keď sme na ostrove s panenskou prírodou (čo zvykne byť vždy ďaleko od poriadnej civilizácie), tak v pozadí môžete vidieť pobrežné mrakodrapy kambodžského mesta Sihanoukville.Läs mer