Ľudovo-demokratická republika Laos

Náročný 15 hodinový presun do Laosu sme začali loďou, ktorá v rozbúrenom mori a vyše 2m bočných vlnách lietala vzduchom a pri každej poriadnej vlne všetci číňania v lodi húkali hí, há, heá... Počas toho nám na hlavy padali vesty z horných úložných priestorov a zadky sme si tiež pekne poobíjali. Ten, čo sedel za mnou som mal pocit, že mi každú chvíľu ulomí operadlo, ktorého sa držal. Mali sme z toho s Dankou zábavu, ale faktom je, že sme nikdy nič až tak za hranicou nezažili a poniektorí číňania mali teda fakt dosť.

Pokračujeme minibusom, kde sme sa inšpirovali Ňaňom a Majou, ktorí nám v minulosti vždy obsadili najlepšie sedátka, kde sa dajú vyložiť nohy. Poučení vletíme do minibusu a kým sa ostatní vzpamätajú, my s Dankou hneď obsadzujeme pre pohodlie našich nôh najlepšie pozície.

Náš vodič je nejako zdrogovaný, lebo sa celú cestu nejako nevie udržať na ceste. Tetuška, čo sedí vedľa neho je z toho na prášky a v strese celú cestu pripravená kedykoľvek zasiahnuť do riadenia.

Na krásne nové letisko dorážame nakoniec v 3h predstihu. To ešte netušíme, že lietadlo bude mať 1,5h meškanie a že letíme lietadlom, ktoré má 3 zastávky. My pristupujeme na druhej a vystupujeme na 3tej, ale lietadlo ešte letí ďalej.

Dostávame miesta "pri okne", ale keďže sedíme pri núdzovom východe, celé naše okno je miniokienko o priemere 10cm...

Celý vzlet motor na našej strane nejako divne hučí (taký zvuk som ešte nikdy nepočul) a dvere núdzového východu snáď len pod vplyvom rôznych tlakov hlasno praskajú. No príjemné to nie je. Predstavujem si scény z Leteckých katastrof ako utrhlo dvere a vycuclo najbližších pasažierov aj so sedadlami.

Do hlavného mesta Laosu Vientiane prilietame s takým meškaním, že celý plán night market a večernú prechádzku popri centrálnej rieke Mekong robíme o 11tej večer, keď už väčšina stánkarov balí.

Za tú chvíľu, čo sme vonku Danka nepozerá pod nohy a takmer priamo na ulici zašliapne hada.

Urobíme ešte foto pod vlajkami s kosákmi a kladivom a unavení padáme do postele, lebo zajtra pokračujeme pozemným presunom do mesta Vang Vieng.

No zážitkov na dnes viac ako dosť.

Celý deň bol stres jednak všetko postíhať, ale aj prejsť imigračnou kontrolou, či máme dobré víza, elektronické priletové karty a tak... Tie vstupy sú už o dosť náročnejšie, ako bolo kedysi Thajsko. Laos nás privítal tým, že nám nejdú dáta na mobile, čo nám hneď skomplikovalo život a s peniazmi sú tu veľké problémy - popíšem inokedy.

P.S. Malá pikoška na záver. Po tom ako sa výskajúca Danka v hotelíku vysprchuje v studenej vode, aj keď je bojler zapnutý na max, zistíme, že pred vstupom do kúpelne je nie len prepínač na zapnutie svetla, ale aj istič, ktorý treba prepnúť, aby bojler vôbec išiel...

Na poslednej foto je náš ranný výhľad z okna v hotelíku v Laose, toto je už iné kafé...Read more