Prekliata vyhliadka!

Aj keď sme unavení a stále plne nedoliečení, mesto nás oslovilo tak, že sme ho chceli vidieť aj večer osvetlené ich papierovými a bambusovými lampičkami.

Podvečer tak vyrážame na prieskum, ale Milana tak zaujme vysvietená stupa na najvyššom kopci, že meníme plány a po celkovo 328 schodoch sa trepeme hore k stupe.

Nevládzeme, sme spotení a ako prichádza noc tu sa vždy začína dosť ochladzovať.

Keď sa konečne vyštveráme až hore, zisťujem, že liezť tu za tmy bol úplne blbý nápad. Síce vidíme rozsvietené mesto, ale uvedomujeme si, že cez deň, pri východe, alebo západe slnka by to celé mesto na sútoku riek, ktoré teraz vidíme len matne vyznelo oveľa oveľa lepšie.

Po stupe už nevládzeme nič viac a tak padáme do našej tmavej zimnej izby. V noci sa tu vonku ochladzuje na 9 stupňov a ja už viem, že máme riadny problém.

Ráno mŕtvy, hrdlo boľavé, slabý ako mucha... Chrípka ako vyšitá... Prechladol som zjavne na tej vyhliadke a pokračovalo to v noci.

P.S. v izbe síce nie je 9 stupňov, ale ku Kambodži to má ďaleko; navyše tým, že do izby nesvieti slnko cez deň sa nevyhreje, aby vydržala celú noc v príjemnej teploteRead more