Výlet miestnou dopravou do Bendery

Dnes ideme preskúmať vedľajšie mestečko s veľkou pevnosťou. A nech je o zábavu postarané ideme vyše 15km miestnou dopravou za “šialenú" cenu v prepočte 0,25Eur.

Podobne ako na Ukrajine aj tu funguje doprava systémom "maršutiek", čo je nejaký Fiat Ducato (a pod.) prerobený na miniautobus, kde sa však nie len sedí, ale aj stojí. Ulička má pritom šírku tak na necelého človeka. Narvate je to na prasknutie a ja som bol posledný, ktorého tam zlisovali predné dvere. Stojná výška aj pre mňa malá, hlavou trepem do strechy, všetci ľudia okrem zopár šťastlivcov čo sedia sú ako sardinky... Do toho horúčava na umretie, vzduch stojí. Ja občas len na jednej nohe.
No a keďže to má jediné dvere vpredu, tak keď sa rozhodne vystupovať niekto zozadu, tak je to o život.
Danka zhodnotila, že je to super zoznamovací busík, lebo "chémia pracuje". Ona tým myslela, že sme každý na každého nalepení telo na telo a cítime iné veci a ja som si pod tým predstavil moje upotené "feromóny", ktoré boli cítiť až na druhom konci autobusu...

Toto utrpenie sa našťastie skončilo po cca 20 minútach.

Späť sme teda zvolili pohodlnejšiu možnosť ísť trolejbusom (áno troleje medzi dvoma mestami). Vek tohto busíku podľa mňa prekračoval 50 rokov a technický stav bol žalostný. V ponímaní európskej STK - zrelý na zošrotovanie.
Aj keď to chodilo na elektromotor správalo sa to ako normálne auto s radením, kde pri každom rozbehu dochádzalo k takému rázovému trhnutiu, že to určite nebolo normálne. Sprevádzané to bolo zvukmi ako keď sa kov trepe o kov a zároveň vyosený kardaň lomcuje autobusom.

No divočina, ale zážitok!

P.S. Všimnite si pás pripevnený o kľučku dverí. Pás končí pri vodičovi. Ten potiahne a dvere sa zavrú. Ak to nezaberá, potiahne silnejšie, posledného zalisuje a dvere sa zavrú.Læs mere