Rozlúčka s Podnesterskom

Večer si v luxusnej reštaurácii asi za luxusnú cenu doprajeme konečne michelinské jedlo po tých všetkých SSSR ochutnávkach.

Ráno ešte fotka Buchanečky s Leninom (veď ten ku nej patrí :) a ide sa na hranicu. (inak ten Lenin sa nesmie fotiť...)

Keďže teraz prechádzame najhlavnejším prechodom, ktorý je aj o dosť ďalej od miesta hlavnej ruskej základne, tak medzi Podnesterskom a Moldavskom to už nie je žiadna zábava. Vojačkov pomenej a vyzerajúcich úplne v pohode a hranicu sme prešli úplne ľahúčko. Už to nemalo ten šmrnc, keď niekde človek ide prvý krát a číta tie hrôzostrašné recenzie, na čo všetko sa pripraviť.

Potom ešte ďalších zopár hodín krížom cez Moldavsko, kde už fičíme tak, že nás aj Audi zdržujú... Sme riadne vytrasení z tých ich ciest.
Po hodinovom státi na schengenskej hranici (Moldavsko - Rumunsko), kde máme stiahnuté zadky, lebo "pašujeme" o 1l alkoholu viac ako sa smie, prejdeme konečne na poriadnu asfaltku. Cesty v Rumunsku sú skvelé! A tých colníkov zaujímali drogy, cigarety a zbrane... A my sme mali problém s alkoholom ukrytým tak, že keby polku auta rozobrali, tak ho nenájdu...

P.S. Na videu prejazd štandardnou moldavskou dedinkou, všimnite si štýl domov. Na fotke ešte zmrzlina vo forme salámy, Temu v hlavnom meste Podnesterska a dve magnetky, ktoré sa nám podarilo kúpiť. No kto má Lenina na chladničke :)Leia mais