Changwat Narathiwat

Rano sa vyberieme pesky pozicat motorky.
To co by v inych mestach bola banalita tu skonci 5 hodinovou umornou pesou turou po meste v totalnej horucave.
Mesto Phuket totalne o nicom, fadne, asi najskaredsie mesto Thajska, co sme zatial videli. Z niektorych obchodnikov mam blby pocit, ci su to este obchodnici, alebo uz zlodeji (co bude asi dan za to turisticke meno, co Phuket ma). Takze vo vysledku po 5tich hodinach tulania jedine pozitivum, ze sme sa zas kvalitne priskvarili. Motorky sa samozrejme nepodarilo pozicat.
Ja mam priznaky upalu, Tomco len kus prihorel a Danka to radsej nepopisujem, ale had vyzliekajuci sa z koze je slabe prirovnanie. Neviem, ci sa bude moct na plazi vyzliect, ci sa za nu nebudeme hanbit ;)
Posledne kilometre cesty si nas v meste objavil nas hotelovy pes a celu zvysnu cestu do hotela nas sprevadza. Ak nas nahodou predbehne, kedze my uz ledva nohy prepletame, vzdy poslusne pocka. Ked my na druhu stranu nebezpecne pomedzi auta, on za nami.
Samozrejme, aby to nebolo len tak, cele sme to absolvovali s plnou polnou, t.j. plne vaky veci na plaz, kde sme mali v plane s motorkami ist.
Zmoreni nejake 2 hodiny pred zotmenim dochadzame na hotel bez motoriek.

Po tom ako sa pri hoteli prsatej rusky spytame skadial ma motorku ona a ona nam odporuci dakeho ruskeho "Igora" na telefone skusame este moznost spytat sa priamo na recepcii, kde uz vieme, ze po anglicky velmi nevedia.
Vyzera to vsak, ze najlepsia taktika je prehodit problem na ine plecia a tri thajske recepcne nam vybavia pozicanie motorky tak, ze motorka o necelych 10min parkuje priamo pred vstupom do hotela.
A o tom, ze stastie stoji pri nas (aspon to zatial tak vyzera) svedci aj to, ze podmienky, ktore sme vybavili by boli podla vacsiny pozicovni v Phukete nerealne (ziadny pas do zalohy, ani financna hotovost). Hlavny problem vacsiny pozicovni je prave v tom, ze chcu ako zalohu pas, aby neskor pri vrateni mohli vydierat na kazdom skrabanceku.
Navyse motorka, ktoru dostavame je uplne nova, este doslovne nezabehnuta.
Ked sa s nou vyberieme tankovat sprevadza nas ako inak (popri motorke) nas hotelovy pes, ktoremu dame meno Karol. Trochu pridame, nech sa ho zbavime, lebo sa len mota popod kolesa.
Po polkilometri tankujeme na pumpe, kde dobehne, ano nas Karol ;)
Bohuzial to je stale este len prva motorka, druha je este pozicana a budeme musiet po nu neskor.

Vecer este prejdeme blizky krasny park plny roznych fitness pomocok priamo v prirode. V parku samozrejme stretavame Karola, alebo minimalne jeho blizkeho pribuzneho. Priamo v meste a hlavne v tomto parku sa daju pozicat zlte bicykle. Staci niekde najst odstaveny a pomocou telefonu ho zaktivovat. Prva polhodinka by mala byt zadarmo, takze Danka chodi na bicykli, ktory kazdych 15 minut bud vymenime za iny, alebo deaktivujeme a zas zaktivujeme.
Danke sa to zapaci a v ramci dalsej prechadzky chodi v protismere v realnej a pekne sialenej premavke.

V parku pri vymenach obcas nachadzame aj pokazene bicykle. Tomco vytahuje z vaku sadu na opravu bicyklov (ktoru si nikto nevie na co zbalil do Thajska) a min. jeden sa nam podari z totalne nefunkcneho stavu dat dokopy.

Vecer este zopar krat navstivime napesatky pozicovnu, nakolko nasej druhej motorky nie a niet, predchadzajuci najomnici meskaju s vratenim. Je to doslovne posledna motorka, ktora sa tu da pozicat a od poobedia na nu cakame.

Vsetkych nas extremne bolia nohy a vsetci krivame.

Ked sa konecne dopracujeme na hotel mrtvolne padame do posteli po ubehani cca 20 pesokilometrov.

Cely den sme zabili poziciavanim dvoch motoriek, ale spokojne ideme spat, lebo pekne natankovane uz cakaju na hotelovom parkovisku na svoj zajtrajsi vylet.Read more