Thajsko 2017

December 2017 - January 2018
A 31-day adventure by Milan, Tomas & Dana Read more
  • 58footprints
  • 3countries
  • 31days
  • 258photos
  • 0videos
  • 21.7kkilometers
  • 16.5kkilometers
  • Day 1

    Tesne pred odchodom, graduje sa to

    December 12, 2017 in Slovakia ⋅ ⛅ 6 °C

    5 dni do odchodu
    Tomco ochorel, ma teplotu, kasle, nema hlas, poti sa... Dobre sa nam to zacina.

    4 dni do odchodu
    Nic sa nestiha, do toho odchadzam Nanovi pomahat farbit lod a nedopadne to nejako extra dobre, bude sa musiet brusit, dokelu dako sa nedari...

    3 dni do odchodu
    Bagrista rozrype moj pozemok a spravi z neho stavenisko (to som chcel, aj ked nie tri dni pred odchodom). Nechtiac pri tom presekne kanalizaciu.
    Ako keby som uz teraz nestihal musim za dva dni opravit susedov aj moj kanal. Cely den v permanentnom dazdi, zablateny doslovne po usi obkopavam rucne rury, v poslednej faze uz v 30cm vode. Vonku totalna zima, ja cely cas totalne mokry. Ak toto prezijem, tak moju imunitu uz nic neohrozi.
    Vecer cistim kefkou mobil od blata (a to bol vo vrecku).
    WCko uz nemozem pouzivat ;)
    Nasledkom tejto udalosti sa cesta za domom stala neprejazdna. Mam dva dni dako to dat dokopy.

    2 dni do odchodu
    Od obeda pokracuje kanalizacna saga... Nejako sa to podari cele opravit dobru hodinu po zapade slnka pri svetielku z mobilu.

    Nasa webkamera, ktorou mame z Thajska kontrolovat stav v pristave (ci nieco neposkodil lad a pod. a co treba zachranovat) dnes vypadla a vyzera to na vaznejsi problem, ktory uz nestihneme poriesit. O problem naviac...

    Aby toho na dnes nebolo dost, vecer zistim, ze je vytopena kupelna - zahadne a samocinne sa povolil sifon na vani. Utiahnem ho a tym je vec poriesena.

    1 den do odchodu
    Cely den v dazdi zasypavam kanalizaciu (len dolezite casti, aby bola prejazdna cesta). Vsade je take blato, ze na lopatu naberiem, ale z lopaty to uz nejde dole, furik podobne. Je to ukrutne namahave a deprimujuce, ale musim. Hlinu pekne triedim, aby v nej nebol ani kamienok, co by mohol rury poskodit. Ked objavim velikansky kamen chytim ho do ruk, ale kedze aj rukavice su od blata, ten sa mi vysmykne a trajektoriou, ktoru nemozem nazvat inak ako nadprirodzena pada presne do stredu kanalizacnej rury a ta praskne! Asi ma trafi! Som zas na zaciatku.
    Provizorne zasypem najdolezitejsie casti nejakym vodoblatom (hutnit sa to neda nakolko len pri mojej vahe zapadnem takmer celymi gumakmi do toho maglajzu a neviem sa vypratat von). Zasypavam to cely den len kvoli prejazdnosti cesty, lebo kedze kanal po pade kamena praskol, tak po navrate to mozem zase den odkopavat, aby som to mohol opravit a zase den zakopavat... Opravit by som to dnes uz nestihol. Kanal nakoniec pre nedostatok casu zanechavam v stave v akom som ho vobec zanechat nechcel, ale aspon ta cesta je ako tak prejazdna. Musim sa modlit, aby nieco za ten mesiac nezamrzlo a nedoslo k este vacsiemu problemu.

    Po vstupe do domu zistim, ze v obyvacke mi zo stropu kvapka voda (asi pol metra od elektrickeho radiatora). Vyzera to na slucku... Co je vela to je vela.
    Po hodnom case zistujem, ze vana ma okrem vcerajsieho primarneho aj sekundarny problem (tesnenie vypustu zahadne prestalo fungovat). Plavajuca podlaha si konecne zasluzila svoj nazov a po tejto akcii sa moze kvalitne napucana vyhodit.

    Den odchodu
    Danka v praci, Tomco v ramci homeoffice asi dobaluje posledne veci ja v den odchodu opravujem na Dankinom dome okap, ktory nejako zahadne utrhol vietor. Akcia sa ako sa dalo predpokladat nepodari.Po obede uz nasadame do turboMerivy a z tohto neukonceneho chaosu smerujeme na letisko vo Viedni.

    To len, aby si niekto nemyslel, ze sme na dovolenku odisli oddychnuti...
    Read more

  • Day 1

    Vyrazili sme

    December 12, 2017 in Austria ⋅ ⛅ 4 °C

    Vdaka navigatorovi Tomcovi zabludime uz v Miskolci ;) cesta sa nam predlzi o dobrych 20 minut a je jasne, ze so zazitkami nebude problem.
    Nie nebola to nahoda, pred Budapestou Tomco zahlasi, "asi sa musime vratit"... Zabludili sme zas ;)

    Tomco kasle, Danku zacina boliet hrdlo... Z tej atmosfery v aute, uz boli hrdlo aj mna, alebo je to tou klimou, ktora je v aute zapnuta? Tomco rozladi cele menu auta, aby upravil vzduchotechniku, ale nepomaha to.

    Ocko jazdi jak pretekar F1, chvilami mi nie je vsetko jedno, ale posledne dve hodinky cesty v kuse prsi, tak primerane spomalime. Ukludnim sa asi az v lietadle, tam uz sa od strachu zas bude klepkat Tomco, pokial si neda alkoholicky drink, nad ktorym uz s Dankou uvazuju (na preliecenie a odstranenie strachu z lietania).
    Celkovo tu dlhu cestu zvlada ocko dobre, mne by sa teda toto tam a spar odjazdit nechcelo.

    Na letisku sa zo zadnych sedadiel zas bavime z navigacnych schopnosti prednej posadky (ocko, tomco). Trosku pobludime, poblokujeme letiskovy autobus, ale nakoniec objavime nase parkovisko a obdivujem ocka, ze z neho aj dokazal pravdepodobne bez problemov vyjst.

    Aktualne cakame na odlet a vieme, ze to bude tazky let, kedze sme zistili, ze v lietadle sedime kazdy uplne mimo a navyse v strede medzi ludmi... Ziadne okienko, ziadna ulicka a to dobrych 11 hodin letu...

    P.s. Pokusili sme sa zjednat prvu triedu z 999 eur priplatku sme to na zjednali na 450... Stale dost, budeme trpiet jak sardinky v triede pre plebs...
    Read more

  • Day 2

    Hura Bangkok

    December 13, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 31 °C

    Let bol narocny, polka lietadla kaslala, ale zas Tomco bacilov poslusne opatoval, ked kazdu chvilu fukal nos.
    Letusky to uz nie je co byvalo, ked kedysi nastupili do lietadla ako modelky na molo. Teraz asi v ramci zrovnopravnenia robia letusky aj muzi, aj rozne ine kreatury. Ani tie sluzby neboli zazracne (ziadne drinky o.i.), ale zas priamy let to snad vyvazil.

    Na letisku v Bangkoku sme na tom tak zle, ze vsetci okamzite bezime na WCko a tento Projekt s velkym P nas tak zdrzi, ze nakoniec svoju batozinu berieme uz z pasu, na ktorom svieti cervenym "last bags" (posledne tasky).

    Vsetci sme ukrutne nevyspati a Bangkok nas privital tradicne zamracenym pocasim, pocas pristavania dokonca padlo aj zopar kvapiek, ale riadne teplo padne celkom dobre...

    Az kym nenasadneme do tradicne klimatizovaneho a kvalitne podchladeneho autobusu a tam Danka obsadi miesto pre invalidov. Ked to zistime a zacneme sa smiat, objavime, ze Tomco sedi pre zmenu na mieste pre tehotne zeny...

    Cela cesta do hotela sa zacne 9 prudovou (to len v nasom smere) plne upchatou cestou a pokracuje to vyhladmi na cesty a krizovatky, pri ktorych bratislavsky Pristavny most nestoji ani za povsimnutie. Okolo kopa mrakodrapov a miliarda aut jednoducho toto dopravne sialenstvo treba zazit.

    Vecer este na znamu Khaosan road "backpackerske getto", kde to fakt zije. Nikto z nas sa vsak neodvazil vyskusat vyprazane skorpiony, opekame larvicky a podobne dobroty. V jednej ulicke to dokonca vyzeralo ako keby tam zopar psov cakalo na porazku.
    Okrem kopy jedla vsetkeho mozneho druhu a inych obchodikov so satstvom sa tam prehanalo zopar vyzorovych exotov, ktori predavali nejake cudesnosti.
    Navyse sme narazili na prvy cerveny bar a uz pred nim to riadne zilo.
    Samozrejme v ramci ochutnavky sme si dali stiplavu green carry polievku... No vecerna atmosfera super az na to, ze ledva zijeme, takze sup do postele.
    Read more

  • Day 3

    Chramy, lodicky, red light district

    December 14, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    Rano sa vyberame na obhliadku naj chramov. Cestou kupime pre mna znackove topanky ("crocs" znacky Baoji ;), ktore musia vydrzat celu dovolenku.
    Zhodou okolnosti nakoniec neplanovane koncime na sukromnej longlongtail boat (uzka lodicka s dlzkou cca 14 metrov), ktora nam robi prehliadku po kanaloch stareho mesta. Ako spravni namornici pocas toho dokonca preplavime dve plavebne komory a zaroven konstatujeme, ze robit fakultativne vylety na Lunik 9, alebo zname predmestie Secoviec by mohol byt celkom vynosny biznis. Plavime sa totiz cez chudobne stvrte plne polorozpadavajucich sa chatrci a nezaplatili sme za to prave malo aj ked sme to ukrutne zjednali. Pocas plavby stretavame clnkopredajkynu vsetkeho mozneho. Prikvaci sa ku nam a snazi sa nam predat nejake carachy. Bola to sranda, ale biznis sme jej nespravili. Cela ta plavba ma svoje caro, ale hodinka plavby je postacujuca.

    Pozn. Bangkok, co v preklade jeho originalneho skrateneho thajskeho nazvu Krung Thep znamena Mesto anjelov, totiz nazyvaju aj Benatkami Azie a to pre jeho centralnu rieku pripominajucu Benatsky hlavny kanal s mnozstvom malych kanalov (klongh-ov). Bohuzial mnozstvo kanalov bolo v minulosti zasypanych prave kvoli vystavbe ciest, no i tak je Bangkok stale mestom, ktore zije aj lodami a na hlavnej rieke je to viac ako viditelne.

    Neskor na brehu kupujeme pre Tomca nohavice, kedze ho nechcu pustit do kralovskeho palaca v kratasoch a pocas celeho dna tiez nakupujeme zopar chutoviek ako sejk z dracieho vajca (to je ovocie), mango, goja, durian...
    Samotny palac je architektonicky uzasny, atmosferou vsak katastrofalny. Cely je totiz prepchaty kriciacimi hordami (to je snad slabe slovo) cinanov.
    Po nom navstevujeme este chram, kde je najvacsia socha Budhu. Rozmery 46x15m a z neho pokracujeme lodnou MHDckou k ikone Bangkoku chramu Arun (Wat Arun).
    Ten je fakt perfektny, to treba vidiet a zazit, fotky tie rozmery a detaily zaroven nedokazu zachytit. Naozaj sme sa nabazili unikatnych stavieb a navyse som aj do urcitej miery odsledoval, ako je to asi postavene...

    Tomco je uz totalne na odpis (nevladze), Danku hryzu topanky, takze si na dorazenie davame pesi pochod cez indicku stvrt (kde vsetko zatvaraju takze nic extra) az do cinskej stvrte, kde to tradicne zije hlavne jedlom.
    V cinskej stvrti sa obetujem, aby si obaja odychli a chvilu posedeli a objednam si za nie malu sumu nieco z coho ani po cinsky, ani po anglicky nerozumieme ani slovo. Na obrazku to vsak vyzera ako polievka a druhe jedlo.

    V realite mi dojde nieco ako polievkovy dezert. Je to ukrutne sladke a plavaju v tom nejake exkluzivity, inak by to nemohlo byt tak drahe ako je to male... Ty dvaja sa len rehocu. No co vyskusal som... Ani jednu ingredienciu z tej polievky ani podla vyzoru ani podla chuti neviem identifikovat.

    Ukrutne unaveni si skratime cestu tym, ze sa zvezieme jednu zastavku metrom. Snad sme viac nenachodili po tom metre a vystupujeme uz po tme v centre sexualneho biznisu Bangkoku.

    Je to nieco ako trh (ten je v Bangkoku viac menej vsade) a stadial sa vchadza dnu do podnikov, kde uz sa tanci okolo tyce (co som zahliadol zvonku vyzeralo to zaujimavo). Vonku su vycapene nadhanacky a tie lakaju dnu do barov. Tam sme sa pri cenach a skusenostiach z internetu radsej neodvazili a uzivali sme si len vonkajsiu atmosferu.
    Dankinou otazkou dna bolo, ze preco vsetky maju odrene kolena, na co znaly Tomco pohotovo vysvetlil, co asi robia vacsinu dna v klaciacej polohe ;)

    V tejto stvrti si zaroven uzivame zjednavanie, nakolko tu vsetko na otazku kolko to stoji dostavame asi 4x vacsie sumy ako inde. Takze najprv sa spytame kolko to stoji (500) a ked vidi predajca, ze nemame zaujem spyta sa kolko sme ochotni dat a my drzo povieme, ze 100. Tieto know how vyuzivavame, ked Danka objavi znackove hodinky a vidime ako jej za nimi srdce pisti... O zopar minut sa stava ich hrdym vlastnikom...

    Po uz neviem ktorej veceri (tu kde sa clovek pozrie predava daky stankar jedlo) nasadame do ruzoveho taxiku a koncime na znamej Khao San road zo vcera.
    Je to specificka backpackerska ulicka “world-famous backpacker ghetto” :) Miesto je tak vynimocne svojou atmosferou, ze do neho cestovky z inych casti Bangkoku robia zajazdy. Miesto hostelov, hudobnych klubov a diskotek popretkavane vsade pritomnym trhom. Predavaju sa tu remeselne vyrobky, malby, oblecenie, miestne ovocie, nelicencovane CD , DVD, da sa zadovazit siroka skala falosnych preukazov, dokladov, diplomov, pouzite knihy, falosny znackový tovar vsetkeho druhu v skutocnosti pochybnej kvality a pod.
    Vladne tu velmi ziva atmosfera plna cestovatelov z celeho sveta.
    Zaujimave gurmanske speciality su vyprazane skorpiony, lucne koniky, larvy, cervy, alebo svaby, ktore sa vsak v skutocnosti robia len pre turistov, Thajci take nieco nejedia.
    Celkovo je to ukrutny bordel, kde kazdy podnik ma pustenu inu hudbu na plne pecky a cele to poskytuje nezabudnutelny zazitok. V jednom podniku hra ziva kapela a vsetkych navstevnikov uz maju tak zblbnutych, ze na celu ulicu spolu vyspevuju znamu melodiu avsak s vlastnymi slovami. Refren maju "no women, no sex" ;)

    Vecer konci Danka pranim a susenim (to sme tu este len druhy den), co znamena, ze Danka o dve z troch kluciek, ktore mame v izbe natiahne snuru, ktora este ciastocne krizuje postel a po nej prevesia saty. Do rana sa ku nam nikto nedostane a do kupelne sa chodi po stvornozky vid. foto...

    P.s. Tomco nameral, ze sme dnes len peso presli asi 20km, tak je jasne z coho su vsetci tak dorazeni...

    P.s. Part 2 Tomca pocas dna zastavi turisticka policia... Ze mu chcu pomoct... Neskor identifikujeme, ze je to len falosny agent, ktory sa nas snazi predhodit ako biznis tuktukarovi (ujko riadiaci trojkolkomotorku); nenaleteli sme nastastie na jeho "super" ponuku...
    Read more

  • Day 4

    Starobyle mesto a taxi podvodnici

    December 15, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Kvalitne sme sa dorazili. Obaja standardni ranostajovovia Tomco a Danka sa prirodzene budia o 11tej ;)
    Tomco je navyse dorajtovany, lebo vcera ked so svojou vyskou nastupoval do tuktuk-u, tak okrem toho, ze mu takmer utrhol strechu, tak vakom tak buchol do tej strechy, ze si pritom narazil kostrc.

    Berieme ruzovy taxik a ideme do 40km vzdialeneho niecoho, co by sme u nas nazvali skanzen. Jedna sa o velikansky park, plny jazierok, potocikov a zelene, ktory brazdime na bicykloch obsahujuci viac ako sto stavieb z Thajskej a blizkych kultur. Da sa tam zabit cely den a nase skanzeny vyzeraju oproti tymto architektonickym skvostom ako nejaka kultura 10000 rokov p.n.l. Najvacsie stavby maju desiatky metrov na vysku a su uplne detailne vyzdobene. O.i. tam maju aj thajske lode a rozne muzea s nejakymi artefaktami, ktore nestihame preskumat. Vyzorovo je to uplne unikatne a na jednej kope vidi clovek mnozstvo stavieb roznych stylov.
    Po skonceni nastupujeme do zltozeleneho taxika (ina moznost nebola), ktore su povestne roznymi podvodmi. Odhalujeme to hned, taxameter nepocita len kilometre, ale aj cas statia a to aj v case, ked sme v pohybe. Nakoniec to az tak nepreplatime a odchadzame do Erawan museum, co je architektonicky velmi pekna budova, na ktorej je postavena 250 tonova bronzova socha 30m vysokeho trojhlaveho slona Erawana. Je to obrovitanske. Dnu v nohe slona ide tocite schodisko, ktore konci v jeho bruchu vyjavom z hinduistickeho neba. Naozaj pekne, ale nehodne tej sumy, co sme zaplatili za vstupenku.

    Potom vsak nastava vazny problem. Muzeum je pod nejakou obrovitanskou krizovatkou, ktora sa pesi neda prejst ani nahodou, takze musime zastavit taxik. Najlepsie ruzovy, tie su totiz zname poctivym pristupom. V tme si vsak nevsimneme, ze ruzovy taxik, do ktoreho nastupime je v skutocnosti falosny. Navyse vytuningovany vyfuk a ujko rychlostny adrenalista...
    Cestou uz planujeme unikove manevre a ako si traja poradime s jednym vodicom (ktory vsak mozno ovlada thai box, abo dake kung fu)...
    Nakoniec nas dovezie kde chceme a zaplatime 2x vacsiu sumu ako sme mali (celych 12 eur) a kasleme na to... Mame o skusenost a zazitok naviac.

    Vecer stravime v modernej nakupnej pasazi s len 1500 obchodikmi (cislo je realne) vratane nejakych zabaviek ako ruske kolo, rozne variete show a thai boxing za nekrestanske sumy. Cele je to na brehu rieky s pozadim zo svietiacich mrakodrapov a pripomina nam to Singapur.

    Dalsi plan dostat sa lodou domov sa zacina gradovat, ked zistime, ze o tejto hodine uz asi lode nejazdia a zatulanych v tmavej ulicke nas zacnu nahanat miestne psy. Cela svorka sa snazi zautocit na Danku, ta vsak neprepadne panike. Nastastie psov zadrzi miestny obyvatel (este stastie, ze sa tam objavil, lebo inak nikde nikoho). Cestou spat po tmavej ulicke Tomco zahlasi "vlavo je daky velky pes". V sekunde vsak zistime, ze to nie je pes, ale riadne vypaseny diviak v strede Bangkoku a zrychlenym krokom sa pratame z jeho dohladu a nakoniec sa bezpecne citime az v ruzovom taxiku smerom domov. Tesne pred tym maly nakup v 7eleven. Tomco uz druhy den prepadol caru kakavka so slamkou...
    P.s. Dnes uz len 8km pesi, 12km na bicykloch a snad 100km taxikmi, Tomcova kostrc dostava podla jeho obcasnych vyrazov dost zabrat...
    Read more

  • Day 5

    Plavajuce trhy

    December 16, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Dnesny den stravime na dvoch plavajucich trhoch. Su to trhy, kde sa predava priamo z lodi, ktore sa plavia po kanaloch. Je fascinujuce sledovat tetusku napraskanu v 5m dlhom clne spolu s kvantom ovocia, zeleniny, roznych surovin na pripravu jedal a pred sebou este horiaci wok, v ktorom sa to cele pripravuje. V pripade, ze je tetuska dalej od brehu, podava kupeny tovar cez viac lodiek na dlhej palici s kosickom na konci.
    To co sa uvari sa konzumuje tesne vedla uz na pobreznom drevenom mole, na nizuckych stolikoch a stolickach. Velka cast trhu sa nachadza vzdy aj na pobrezi a je to zmes ovocia, ktore z 50% nepozname, roznych jedal a pochutin, ktora sa tazko identifikuju snad v 80% a do toho mnozstvo siat, dokonca umeleckych diel a inych serepeticiek.
    Presli sme dva take trhy, kde sme sa dosyta prepchali a nakupili nejake exoticke ovocie. Taxikar, ktory nas viezol kvalitne bludil, chcel, aby sme ho pozvali na obed, co sme zas my kvalitne ignorovali a jeho taxameter zas fungoval nejako podivne.

    Potom sme si dopriali lahodku dnesneho dna.
    Tomco sa isiel ostrihat do thajskeho kadernictva a ja zas do hladucka oholit...
    Vdaka kadernicke, ktora speakovala po anglicky (bola dokonca v Europe) a ktora bola naozaj pedantna sme si to uzili. Ja som dokonca na konci dostal kratku olejovu masaz tvare.

    Danka si zas uzila miestnu pekaren (na thajsko nezvykla vec), kde si kupila kakaovy kolacik a jeho chut si slastne uzivala.

    Danka si taktiez uziva miestny system taxikov. Tych je tu tolko, ze clovek vyjde na ulicu, dvihne ruku a taxik je tam. Kdekolvek sa clovek pozrie zo svojho taxika, vidi dalsich pat.

    Zopar hodin bezcielne presedime v hotelovom bare pri pive v ramci cakania na odchod nasho vlaku a Tomco konstatuje, ze si konecne uziva dovolenku - nic nerobit, oddychovat.

    Vecer nasadame do lezadloveho vlaku, ktory na prvy pohlad vyzera ako vazensky vozen, ale je to len mnozstvom kostrukcii, ktore sluzia na ulozenie batoziny a ako rebriky na horne lezadla.

    P.S. Na tej foto, kde ludia sedia na zemi, to je v skutocnosti cakacia hala stanice
    Read more

  • Day 5

    Nocny vlak do Chiang Mai

    December 16, 2017 in Thailand ⋅ 🌙 22 °C

    Cesta vlakom bola podla mna prijemna. Az na to, ze kazdy vozen mal nejaku vlastnu naftovu klimatizaciu/kurenie a to bolo citit hlavne pri zastaveni v celom vozni. Ale inak cistucko a paradne to hojdalo. Danka sa naprogramovala, ze ona vo vlaku nezaspi, takze kym mala celu noc lozko, tak nespala a ked rano lozko zlozili zaspala tvrdym spankom uz aj po sediacky...
    Spanie vo vlastnej kojicke za zavesom so sukromim bolo pohodlne a krasne to hojdalo. Na uvitanie sme dostali hnusny dzus, ktory nam tetka stewardka zakerne neprezradila, ze nie je zadarmo. Stal asi ako 2 x 1,5l coly zo 7eleven. Teda riadne drahy. Od tej chvile nam bolo jasne, ze uz nechceme ziadne dobroty, ktore sa tu ponukali.
    Rano po zobudeni posledne dve hodiny z okna pozorujeme dzunglu a okolite kopce. Sme v scenicky uplne inej krajine. Obcas sa vlakom predierame cez husty les, ktory sa velmi podoba na nas, az kym v strede medzi stromami nerastie 5 metrovy fikus, palma, lopuch obrovskych rozmerov, alebo bananovnik. Spolu s obcasnymi lianami to uz zacina mat ten spravny smrnc.
    Povedla trate sa zacinaju objavovat male farmicky, ryzove polia, cajovniky. Vo vode sa cvachtaju vodne byvoly... Obcas nejaka ta chatrc a do nej zapadajuci osadnik.
    Po 14 hodinach jazdy zastavujeme a Danka vyslovi svoju pamatnu vetu "preco sme sli tak kratko", kedze ona zaspala az poslednu mozno hodinku.

    Vyjst zo stanice vsak znamena prejst cez barieru z taxikarov, ktory sa vrhnu na Tomca. Jeden sa predhana v tom, aky je lepsi a bezpecnejsi vodic a Tomco pochopi, ze konkurencia je velka a tu sme panom situacie my, ked taxikarov vyplasi odpovedou "uz vieme, ze vsetci ste perfektni vodici, a ktory je teda najlacnejsi". Zrazu sa zahadne zvysi len jeden a ten nas za prijatelnu cenu odvezie az do hotelu, kde zasmradeno -spoteni po celom dni a noci vo vlaku vojdeme do cistuckej uvitacej saly s recepciou...
    Read more

  • Day 6

    Chiang Mai, nocne trhy a durianovy nanuk

    December 17, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 21 °C

    Oproti horucemu Bangkoku, kde som teplotne doslovne trpel sa prijemne ochladilo.

    V Chiang Mai hned poziciavame 3 silne motorky. Danka sedi na motorke po 25 rokoch a pohybovat sa po 3 prudovej ceste (len v nasom smere) v Thajskom chaose chce riadnu davku sikovnosti. Do hotela to vsak musi odriadit, aj ked jej doslovne pri tom inak stiahlo zadok. S Tomcom este spravime malu mototuru na vyhladanie thajskych tabletiek a masticiek na jeho kostrc, ktoru narazil v Bangkoku pri nastupovani do tuktuk-u, lebo sedenie je pre neho obtiazne a to vraj aj na makkej motorke.
    Hotel je jednoznacne vyssia kategoria ako predchadzajuci, pol dna len oddychujeme. Ak by to niekoho preslo mame o poschodie nizsie vlastnu posilovnu.

    Vecer ideme na jedacke trhy, potom na trhy s oblecenim a nasledne koncime na nedelnom nocnom trhu. Ten sa kona len raz za tyzden, takze je to udalost. Hufy ludi ako pri navsteve papeza. Su tam hlavne umelecke somarinky, rucne robene vyrobky a je tam kopa poulicnych umelcov. Kedze je to v totalnom centre, pobdivujeme este aj zopar chramov. Ta architektura je o dost ina ako v Bangkoku, vyzeraju starobylejsie. V uplnom centre je aj vysokanska kamenna hrobka podobna stupnovitej pyramide.
    Vecer tradicna navsteva v 7eleven, ktory je tu na kazdom kroku a adrenalinovou jazdou v zopar prudovom dave motoriek, aut a tuktukov ideme totalne zniceni spat.

    Pocas trhov inak spravime drasticku chybu. Danka kupi nanuk z durianu. To je take ovocie, ktore tak ukrutne smrdi, ze este aj v hoteloch je zakazane si tam to ovocie doniest, ale zas vraj je velmi chutne. No museli sme to skusit, ale pre zaciatok sme si povedali, ze pre zaciatok skusime len nanuk.
    Danka si kusla 2x a povedala, ze to mam vyhodit (kos nikde na blizku), tak som sa obetoval a zjedol som to cele. Neverili by ste uz ten nanuk smrdel neznesitelne, ale tie hodiny potom to bolo strasne, kedykolvek som si grgol, tak ta "chut" durianu spatne sposobila, ze ma naplo az na vracanie. A co bolo najlepsie, ja som grgal (asi to nejako vo vnutri pracovalo) so zatvorenymi ustami, ale ten durian bolo citit okolo mna snad cez usi - strasne.
    Nebudem popisovat vsetky dosledky, ktore to sposobovalo... No nikdy viac durian! Danka vecer place, ze nemoze so mnou spat ;) Navyse v hoteli je pokuta 70eur za zamorenie izby durianom... No uvidime ako to dopadne.

    Inai tie motorky su strasne rychle vzhladom na to, ze max. a doslovne o zivot rychlost je v tomto mestskom chaose okolo 40kmh a na taku rychlost staci len tuknut do plynu a je to zalezitost zopar sekund a motorka leti. Chceli sme vsak silnejsie, aby sme to ocenili pri vystupe do kopcov, uvidime... Zajtra prvy skusobny vystup do asi 1600m (my sme aktualne 330m n.m.) a ked to zvladneme, mame v plane pokorit najvyssiu horu Thajska okolo 2600m n.m., kde sa da dojst az na vrchol na motorke.

    P.s. Na poslednej foto ladyboys chystajuce sa na cabaret show a za nimi vianocny stromcek z lampionov
    Read more

  • Day 7

    Doi Suthep chram, kralovska rezidencia

    December 18, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 16 °C

    Hotel, v ktorom sme ubytovani sa nam podarilo zohnat s asi 70% zlavou a je to citit, ze to nebol len marketingovy tah. Jednak izby a vybavenie (snad okrem problemoveho internetu) su mimo nas cenovy standard a ranajky v cene znamenali, ze sme sa rano kvalitne prezrali vsetkym moznym. To ma za nasledok, ze cele rano striedavo stravime na zachode ;) niekto presne 8x za sebou a potom este 3x v ramci vyletu ;)

    Sadame na motorky a vyrazame na nas prvy motorkovy vylet. Hlavne "mala" Danka vyzera na velkom skutriku fakt efektne. Vychadzame na miestnu horu do vysky asi 1000m a stverame sa 300 schodov k jednemu z najposvatnejsich chramov Thajska.
    Je to naozaj pekne, krasne vyrezavane vzory vacsinou farbene do zlata a kedze na kopci, tak s krasnym vyhladom na Chiang Mai. Danka vojde aj dnu foti mnicha, ktoreho doteraz nevie, ci bol vobec zivy, alebo posledne desatrocia travi v nejakom meditacnom stave v inej realite.
    Pozvonime na zvonceky, aby sme mali stastie, Tomco zajde na monk chat (rozhovor s mnichom) a pokeca na zaujimave temy a postupne motorkami prejdeme na dalsiu atrakciu.
    Tou je sidlo krala, ktore sa pouziva pokial pride na navstevu do severneho Thajska, je to taka "chatka" (hotel v thajskom style) spolu roznymi dalsimi ubytovacimi moznostami pre sprievod. Cele je to jeden velky areal, v ktorom sme zabili asi hodinu. Je robeny ako zahrada, t.j. maximum ruzi, vodopadik, jazierko s vypnutou fontanou, zopar obrovskych a uzasne poprepletanych stromov, pri ktorych je Tomcova lipa mladatko a obrie zopar desat metrov vysoke bambusy.
    Read more