• Milan
  • Tomas Igrini
  • Dana Kočišková

Thajsko 2017

A 31-day adventure by Milan, Tomas & Dana Read more
  • Trip start
    December 12, 2017

    Tesne pred odchodom, graduje sa to

    December 12, 2017 in Slovakia ⋅ ⛅ 6 °C

    5 dni do odchodu
    Tomco ochorel, ma teplotu, kasle, nema hlas, poti sa... Dobre sa nam to zacina.

    4 dni do odchodu
    Nic sa nestiha, do toho odchadzam Nanovi pomahat farbit lod a nedopadne to nejako extra dobre, bude sa musiet brusit, dokelu dako sa nedari...

    3 dni do odchodu
    Bagrista rozrype moj pozemok a spravi z neho stavenisko (to som chcel, aj ked nie tri dni pred odchodom). Nechtiac pri tom presekne kanalizaciu.
    Ako keby som uz teraz nestihal musim za dva dni opravit susedov aj moj kanal. Cely den v permanentnom dazdi, zablateny doslovne po usi obkopavam rucne rury, v poslednej faze uz v 30cm vode. Vonku totalna zima, ja cely cas totalne mokry. Ak toto prezijem, tak moju imunitu uz nic neohrozi.
    Vecer cistim kefkou mobil od blata (a to bol vo vrecku).
    WCko uz nemozem pouzivat ;)
    Nasledkom tejto udalosti sa cesta za domom stala neprejazdna. Mam dva dni dako to dat dokopy.

    2 dni do odchodu
    Od obeda pokracuje kanalizacna saga... Nejako sa to podari cele opravit dobru hodinu po zapade slnka pri svetielku z mobilu.

    Nasa webkamera, ktorou mame z Thajska kontrolovat stav v pristave (ci nieco neposkodil lad a pod. a co treba zachranovat) dnes vypadla a vyzera to na vaznejsi problem, ktory uz nestihneme poriesit. O problem naviac...

    Aby toho na dnes nebolo dost, vecer zistim, ze je vytopena kupelna - zahadne a samocinne sa povolil sifon na vani. Utiahnem ho a tym je vec poriesena.

    1 den do odchodu
    Cely den v dazdi zasypavam kanalizaciu (len dolezite casti, aby bola prejazdna cesta). Vsade je take blato, ze na lopatu naberiem, ale z lopaty to uz nejde dole, furik podobne. Je to ukrutne namahave a deprimujuce, ale musim. Hlinu pekne triedim, aby v nej nebol ani kamienok, co by mohol rury poskodit. Ked objavim velikansky kamen chytim ho do ruk, ale kedze aj rukavice su od blata, ten sa mi vysmykne a trajektoriou, ktoru nemozem nazvat inak ako nadprirodzena pada presne do stredu kanalizacnej rury a ta praskne! Asi ma trafi! Som zas na zaciatku.
    Provizorne zasypem najdolezitejsie casti nejakym vodoblatom (hutnit sa to neda nakolko len pri mojej vahe zapadnem takmer celymi gumakmi do toho maglajzu a neviem sa vypratat von). Zasypavam to cely den len kvoli prejazdnosti cesty, lebo kedze kanal po pade kamena praskol, tak po navrate to mozem zase den odkopavat, aby som to mohol opravit a zase den zakopavat... Opravit by som to dnes uz nestihol. Kanal nakoniec pre nedostatok casu zanechavam v stave v akom som ho vobec zanechat nechcel, ale aspon ta cesta je ako tak prejazdna. Musim sa modlit, aby nieco za ten mesiac nezamrzlo a nedoslo k este vacsiemu problemu.

    Po vstupe do domu zistim, ze v obyvacke mi zo stropu kvapka voda (asi pol metra od elektrickeho radiatora). Vyzera to na slucku... Co je vela to je vela.
    Po hodnom case zistujem, ze vana ma okrem vcerajsieho primarneho aj sekundarny problem (tesnenie vypustu zahadne prestalo fungovat). Plavajuca podlaha si konecne zasluzila svoj nazov a po tejto akcii sa moze kvalitne napucana vyhodit.

    Den odchodu
    Danka v praci, Tomco v ramci homeoffice asi dobaluje posledne veci ja v den odchodu opravujem na Dankinom dome okap, ktory nejako zahadne utrhol vietor. Akcia sa ako sa dalo predpokladat nepodari.Po obede uz nasadame do turboMerivy a z tohto neukonceneho chaosu smerujeme na letisko vo Viedni.

    To len, aby si niekto nemyslel, ze sme na dovolenku odisli oddychnuti...
    Read more

  • Vyrazili sme

    December 12, 2017 in Austria ⋅ ⛅ 4 °C

    Vdaka navigatorovi Tomcovi zabludime uz v Miskolci ;) cesta sa nam predlzi o dobrych 20 minut a je jasne, ze so zazitkami nebude problem.
    Nie nebola to nahoda, pred Budapestou Tomco zahlasi, "asi sa musime vratit"... Zabludili sme zas ;)

    Tomco kasle, Danku zacina boliet hrdlo... Z tej atmosfery v aute, uz boli hrdlo aj mna, alebo je to tou klimou, ktora je v aute zapnuta? Tomco rozladi cele menu auta, aby upravil vzduchotechniku, ale nepomaha to.

    Ocko jazdi jak pretekar F1, chvilami mi nie je vsetko jedno, ale posledne dve hodinky cesty v kuse prsi, tak primerane spomalime. Ukludnim sa asi az v lietadle, tam uz sa od strachu zas bude klepkat Tomco, pokial si neda alkoholicky drink, nad ktorym uz s Dankou uvazuju (na preliecenie a odstranenie strachu z lietania).
    Celkovo tu dlhu cestu zvlada ocko dobre, mne by sa teda toto tam a spar odjazdit nechcelo.

    Na letisku sa zo zadnych sedadiel zas bavime z navigacnych schopnosti prednej posadky (ocko, tomco). Trosku pobludime, poblokujeme letiskovy autobus, ale nakoniec objavime nase parkovisko a obdivujem ocka, ze z neho aj dokazal pravdepodobne bez problemov vyjst.

    Aktualne cakame na odlet a vieme, ze to bude tazky let, kedze sme zistili, ze v lietadle sedime kazdy uplne mimo a navyse v strede medzi ludmi... Ziadne okienko, ziadna ulicka a to dobrych 11 hodin letu...

    P.s. Pokusili sme sa zjednat prvu triedu z 999 eur priplatku sme to na zjednali na 450... Stale dost, budeme trpiet jak sardinky v triede pre plebs...
    Read more

  • Hura Bangkok

    December 13, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 31 °C

    Let bol narocny, polka lietadla kaslala, ale zas Tomco bacilov poslusne opatoval, ked kazdu chvilu fukal nos.
    Letusky to uz nie je co byvalo, ked kedysi nastupili do lietadla ako modelky na molo. Teraz asi v ramci zrovnopravnenia robia letusky aj muzi, aj rozne ine kreatury. Ani tie sluzby neboli zazracne (ziadne drinky o.i.), ale zas priamy let to snad vyvazil.

    Na letisku v Bangkoku sme na tom tak zle, ze vsetci okamzite bezime na WCko a tento Projekt s velkym P nas tak zdrzi, ze nakoniec svoju batozinu berieme uz z pasu, na ktorom svieti cervenym "last bags" (posledne tasky).

    Vsetci sme ukrutne nevyspati a Bangkok nas privital tradicne zamracenym pocasim, pocas pristavania dokonca padlo aj zopar kvapiek, ale riadne teplo padne celkom dobre...

    Az kym nenasadneme do tradicne klimatizovaneho a kvalitne podchladeneho autobusu a tam Danka obsadi miesto pre invalidov. Ked to zistime a zacneme sa smiat, objavime, ze Tomco sedi pre zmenu na mieste pre tehotne zeny...

    Cela cesta do hotela sa zacne 9 prudovou (to len v nasom smere) plne upchatou cestou a pokracuje to vyhladmi na cesty a krizovatky, pri ktorych bratislavsky Pristavny most nestoji ani za povsimnutie. Okolo kopa mrakodrapov a miliarda aut jednoducho toto dopravne sialenstvo treba zazit.

    Vecer este na znamu Khaosan road "backpackerske getto", kde to fakt zije. Nikto z nas sa vsak neodvazil vyskusat vyprazane skorpiony, opekame larvicky a podobne dobroty. V jednej ulicke to dokonca vyzeralo ako keby tam zopar psov cakalo na porazku.
    Okrem kopy jedla vsetkeho mozneho druhu a inych obchodikov so satstvom sa tam prehanalo zopar vyzorovych exotov, ktori predavali nejake cudesnosti.
    Navyse sme narazili na prvy cerveny bar a uz pred nim to riadne zilo.
    Samozrejme v ramci ochutnavky sme si dali stiplavu green carry polievku... No vecerna atmosfera super az na to, ze ledva zijeme, takze sup do postele.
    Read more

  • Chramy, lodicky, red light district

    December 14, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    Rano sa vyberame na obhliadku naj chramov. Cestou kupime pre mna znackove topanky ("crocs" znacky Baoji ;), ktore musia vydrzat celu dovolenku.
    Zhodou okolnosti nakoniec neplanovane koncime na sukromnej longlongtail boat (uzka lodicka s dlzkou cca 14 metrov), ktora nam robi prehliadku po kanaloch stareho mesta. Ako spravni namornici pocas toho dokonca preplavime dve plavebne komory a zaroven konstatujeme, ze robit fakultativne vylety na Lunik 9, alebo zname predmestie Secoviec by mohol byt celkom vynosny biznis. Plavime sa totiz cez chudobne stvrte plne polorozpadavajucich sa chatrci a nezaplatili sme za to prave malo aj ked sme to ukrutne zjednali. Pocas plavby stretavame clnkopredajkynu vsetkeho mozneho. Prikvaci sa ku nam a snazi sa nam predat nejake carachy. Bola to sranda, ale biznis sme jej nespravili. Cela ta plavba ma svoje caro, ale hodinka plavby je postacujuca.

    Pozn. Bangkok, co v preklade jeho originalneho skrateneho thajskeho nazvu Krung Thep znamena Mesto anjelov, totiz nazyvaju aj Benatkami Azie a to pre jeho centralnu rieku pripominajucu Benatsky hlavny kanal s mnozstvom malych kanalov (klongh-ov). Bohuzial mnozstvo kanalov bolo v minulosti zasypanych prave kvoli vystavbe ciest, no i tak je Bangkok stale mestom, ktore zije aj lodami a na hlavnej rieke je to viac ako viditelne.

    Neskor na brehu kupujeme pre Tomca nohavice, kedze ho nechcu pustit do kralovskeho palaca v kratasoch a pocas celeho dna tiez nakupujeme zopar chutoviek ako sejk z dracieho vajca (to je ovocie), mango, goja, durian...
    Samotny palac je architektonicky uzasny, atmosferou vsak katastrofalny. Cely je totiz prepchaty kriciacimi hordami (to je snad slabe slovo) cinanov.
    Po nom navstevujeme este chram, kde je najvacsia socha Budhu. Rozmery 46x15m a z neho pokracujeme lodnou MHDckou k ikone Bangkoku chramu Arun (Wat Arun).
    Ten je fakt perfektny, to treba vidiet a zazit, fotky tie rozmery a detaily zaroven nedokazu zachytit. Naozaj sme sa nabazili unikatnych stavieb a navyse som aj do urcitej miery odsledoval, ako je to asi postavene...

    Tomco je uz totalne na odpis (nevladze), Danku hryzu topanky, takze si na dorazenie davame pesi pochod cez indicku stvrt (kde vsetko zatvaraju takze nic extra) az do cinskej stvrte, kde to tradicne zije hlavne jedlom.
    V cinskej stvrti sa obetujem, aby si obaja odychli a chvilu posedeli a objednam si za nie malu sumu nieco z coho ani po cinsky, ani po anglicky nerozumieme ani slovo. Na obrazku to vsak vyzera ako polievka a druhe jedlo.

    V realite mi dojde nieco ako polievkovy dezert. Je to ukrutne sladke a plavaju v tom nejake exkluzivity, inak by to nemohlo byt tak drahe ako je to male... Ty dvaja sa len rehocu. No co vyskusal som... Ani jednu ingredienciu z tej polievky ani podla vyzoru ani podla chuti neviem identifikovat.

    Ukrutne unaveni si skratime cestu tym, ze sa zvezieme jednu zastavku metrom. Snad sme viac nenachodili po tom metre a vystupujeme uz po tme v centre sexualneho biznisu Bangkoku.

    Je to nieco ako trh (ten je v Bangkoku viac menej vsade) a stadial sa vchadza dnu do podnikov, kde uz sa tanci okolo tyce (co som zahliadol zvonku vyzeralo to zaujimavo). Vonku su vycapene nadhanacky a tie lakaju dnu do barov. Tam sme sa pri cenach a skusenostiach z internetu radsej neodvazili a uzivali sme si len vonkajsiu atmosferu.
    Dankinou otazkou dna bolo, ze preco vsetky maju odrene kolena, na co znaly Tomco pohotovo vysvetlil, co asi robia vacsinu dna v klaciacej polohe ;)

    V tejto stvrti si zaroven uzivame zjednavanie, nakolko tu vsetko na otazku kolko to stoji dostavame asi 4x vacsie sumy ako inde. Takze najprv sa spytame kolko to stoji (500) a ked vidi predajca, ze nemame zaujem spyta sa kolko sme ochotni dat a my drzo povieme, ze 100. Tieto know how vyuzivavame, ked Danka objavi znackove hodinky a vidime ako jej za nimi srdce pisti... O zopar minut sa stava ich hrdym vlastnikom...

    Po uz neviem ktorej veceri (tu kde sa clovek pozrie predava daky stankar jedlo) nasadame do ruzoveho taxiku a koncime na znamej Khao San road zo vcera.
    Je to specificka backpackerska ulicka “world-famous backpacker ghetto” :) Miesto je tak vynimocne svojou atmosferou, ze do neho cestovky z inych casti Bangkoku robia zajazdy. Miesto hostelov, hudobnych klubov a diskotek popretkavane vsade pritomnym trhom. Predavaju sa tu remeselne vyrobky, malby, oblecenie, miestne ovocie, nelicencovane CD , DVD, da sa zadovazit siroka skala falosnych preukazov, dokladov, diplomov, pouzite knihy, falosny znackový tovar vsetkeho druhu v skutocnosti pochybnej kvality a pod.
    Vladne tu velmi ziva atmosfera plna cestovatelov z celeho sveta.
    Zaujimave gurmanske speciality su vyprazane skorpiony, lucne koniky, larvy, cervy, alebo svaby, ktore sa vsak v skutocnosti robia len pre turistov, Thajci take nieco nejedia.
    Celkovo je to ukrutny bordel, kde kazdy podnik ma pustenu inu hudbu na plne pecky a cele to poskytuje nezabudnutelny zazitok. V jednom podniku hra ziva kapela a vsetkych navstevnikov uz maju tak zblbnutych, ze na celu ulicu spolu vyspevuju znamu melodiu avsak s vlastnymi slovami. Refren maju "no women, no sex" ;)

    Vecer konci Danka pranim a susenim (to sme tu este len druhy den), co znamena, ze Danka o dve z troch kluciek, ktore mame v izbe natiahne snuru, ktora este ciastocne krizuje postel a po nej prevesia saty. Do rana sa ku nam nikto nedostane a do kupelne sa chodi po stvornozky vid. foto...

    P.s. Tomco nameral, ze sme dnes len peso presli asi 20km, tak je jasne z coho su vsetci tak dorazeni...

    P.s. Part 2 Tomca pocas dna zastavi turisticka policia... Ze mu chcu pomoct... Neskor identifikujeme, ze je to len falosny agent, ktory sa nas snazi predhodit ako biznis tuktukarovi (ujko riadiaci trojkolkomotorku); nenaleteli sme nastastie na jeho "super" ponuku...
    Read more

  • Starobyle mesto a taxi podvodnici

    December 15, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Kvalitne sme sa dorazili. Obaja standardni ranostajovovia Tomco a Danka sa prirodzene budia o 11tej ;)
    Tomco je navyse dorajtovany, lebo vcera ked so svojou vyskou nastupoval do tuktuk-u, tak okrem toho, ze mu takmer utrhol strechu, tak vakom tak buchol do tej strechy, ze si pritom narazil kostrc.

    Berieme ruzovy taxik a ideme do 40km vzdialeneho niecoho, co by sme u nas nazvali skanzen. Jedna sa o velikansky park, plny jazierok, potocikov a zelene, ktory brazdime na bicykloch obsahujuci viac ako sto stavieb z Thajskej a blizkych kultur. Da sa tam zabit cely den a nase skanzeny vyzeraju oproti tymto architektonickym skvostom ako nejaka kultura 10000 rokov p.n.l. Najvacsie stavby maju desiatky metrov na vysku a su uplne detailne vyzdobene. O.i. tam maju aj thajske lode a rozne muzea s nejakymi artefaktami, ktore nestihame preskumat. Vyzorovo je to uplne unikatne a na jednej kope vidi clovek mnozstvo stavieb roznych stylov.
    Po skonceni nastupujeme do zltozeleneho taxika (ina moznost nebola), ktore su povestne roznymi podvodmi. Odhalujeme to hned, taxameter nepocita len kilometre, ale aj cas statia a to aj v case, ked sme v pohybe. Nakoniec to az tak nepreplatime a odchadzame do Erawan museum, co je architektonicky velmi pekna budova, na ktorej je postavena 250 tonova bronzova socha 30m vysokeho trojhlaveho slona Erawana. Je to obrovitanske. Dnu v nohe slona ide tocite schodisko, ktore konci v jeho bruchu vyjavom z hinduistickeho neba. Naozaj pekne, ale nehodne tej sumy, co sme zaplatili za vstupenku.

    Potom vsak nastava vazny problem. Muzeum je pod nejakou obrovitanskou krizovatkou, ktora sa pesi neda prejst ani nahodou, takze musime zastavit taxik. Najlepsie ruzovy, tie su totiz zname poctivym pristupom. V tme si vsak nevsimneme, ze ruzovy taxik, do ktoreho nastupime je v skutocnosti falosny. Navyse vytuningovany vyfuk a ujko rychlostny adrenalista...
    Cestou uz planujeme unikove manevre a ako si traja poradime s jednym vodicom (ktory vsak mozno ovlada thai box, abo dake kung fu)...
    Nakoniec nas dovezie kde chceme a zaplatime 2x vacsiu sumu ako sme mali (celych 12 eur) a kasleme na to... Mame o skusenost a zazitok naviac.

    Vecer stravime v modernej nakupnej pasazi s len 1500 obchodikmi (cislo je realne) vratane nejakych zabaviek ako ruske kolo, rozne variete show a thai boxing za nekrestanske sumy. Cele je to na brehu rieky s pozadim zo svietiacich mrakodrapov a pripomina nam to Singapur.

    Dalsi plan dostat sa lodou domov sa zacina gradovat, ked zistime, ze o tejto hodine uz asi lode nejazdia a zatulanych v tmavej ulicke nas zacnu nahanat miestne psy. Cela svorka sa snazi zautocit na Danku, ta vsak neprepadne panike. Nastastie psov zadrzi miestny obyvatel (este stastie, ze sa tam objavil, lebo inak nikde nikoho). Cestou spat po tmavej ulicke Tomco zahlasi "vlavo je daky velky pes". V sekunde vsak zistime, ze to nie je pes, ale riadne vypaseny diviak v strede Bangkoku a zrychlenym krokom sa pratame z jeho dohladu a nakoniec sa bezpecne citime az v ruzovom taxiku smerom domov. Tesne pred tym maly nakup v 7eleven. Tomco uz druhy den prepadol caru kakavka so slamkou...
    P.s. Dnes uz len 8km pesi, 12km na bicykloch a snad 100km taxikmi, Tomcova kostrc dostava podla jeho obcasnych vyrazov dost zabrat...
    Read more

  • Plavajuce trhy

    December 16, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 28 °C

    Dnesny den stravime na dvoch plavajucich trhoch. Su to trhy, kde sa predava priamo z lodi, ktore sa plavia po kanaloch. Je fascinujuce sledovat tetusku napraskanu v 5m dlhom clne spolu s kvantom ovocia, zeleniny, roznych surovin na pripravu jedal a pred sebou este horiaci wok, v ktorom sa to cele pripravuje. V pripade, ze je tetuska dalej od brehu, podava kupeny tovar cez viac lodiek na dlhej palici s kosickom na konci.
    To co sa uvari sa konzumuje tesne vedla uz na pobreznom drevenom mole, na nizuckych stolikoch a stolickach. Velka cast trhu sa nachadza vzdy aj na pobrezi a je to zmes ovocia, ktore z 50% nepozname, roznych jedal a pochutin, ktora sa tazko identifikuju snad v 80% a do toho mnozstvo siat, dokonca umeleckych diel a inych serepeticiek.
    Presli sme dva take trhy, kde sme sa dosyta prepchali a nakupili nejake exoticke ovocie. Taxikar, ktory nas viezol kvalitne bludil, chcel, aby sme ho pozvali na obed, co sme zas my kvalitne ignorovali a jeho taxameter zas fungoval nejako podivne.

    Potom sme si dopriali lahodku dnesneho dna.
    Tomco sa isiel ostrihat do thajskeho kadernictva a ja zas do hladucka oholit...
    Vdaka kadernicke, ktora speakovala po anglicky (bola dokonca v Europe) a ktora bola naozaj pedantna sme si to uzili. Ja som dokonca na konci dostal kratku olejovu masaz tvare.

    Danka si zas uzila miestnu pekaren (na thajsko nezvykla vec), kde si kupila kakaovy kolacik a jeho chut si slastne uzivala.

    Danka si taktiez uziva miestny system taxikov. Tych je tu tolko, ze clovek vyjde na ulicu, dvihne ruku a taxik je tam. Kdekolvek sa clovek pozrie zo svojho taxika, vidi dalsich pat.

    Zopar hodin bezcielne presedime v hotelovom bare pri pive v ramci cakania na odchod nasho vlaku a Tomco konstatuje, ze si konecne uziva dovolenku - nic nerobit, oddychovat.

    Vecer nasadame do lezadloveho vlaku, ktory na prvy pohlad vyzera ako vazensky vozen, ale je to len mnozstvom kostrukcii, ktore sluzia na ulozenie batoziny a ako rebriky na horne lezadla.

    P.S. Na tej foto, kde ludia sedia na zemi, to je v skutocnosti cakacia hala stanice
    Read more

  • Nocny vlak do Chiang Mai

    December 16, 2017 in Thailand ⋅ 🌙 22 °C

    Cesta vlakom bola podla mna prijemna. Az na to, ze kazdy vozen mal nejaku vlastnu naftovu klimatizaciu/kurenie a to bolo citit hlavne pri zastaveni v celom vozni. Ale inak cistucko a paradne to hojdalo. Danka sa naprogramovala, ze ona vo vlaku nezaspi, takze kym mala celu noc lozko, tak nespala a ked rano lozko zlozili zaspala tvrdym spankom uz aj po sediacky...
    Spanie vo vlastnej kojicke za zavesom so sukromim bolo pohodlne a krasne to hojdalo. Na uvitanie sme dostali hnusny dzus, ktory nam tetka stewardka zakerne neprezradila, ze nie je zadarmo. Stal asi ako 2 x 1,5l coly zo 7eleven. Teda riadne drahy. Od tej chvile nam bolo jasne, ze uz nechceme ziadne dobroty, ktore sa tu ponukali.
    Rano po zobudeni posledne dve hodiny z okna pozorujeme dzunglu a okolite kopce. Sme v scenicky uplne inej krajine. Obcas sa vlakom predierame cez husty les, ktory sa velmi podoba na nas, az kym v strede medzi stromami nerastie 5 metrovy fikus, palma, lopuch obrovskych rozmerov, alebo bananovnik. Spolu s obcasnymi lianami to uz zacina mat ten spravny smrnc.
    Povedla trate sa zacinaju objavovat male farmicky, ryzove polia, cajovniky. Vo vode sa cvachtaju vodne byvoly... Obcas nejaka ta chatrc a do nej zapadajuci osadnik.
    Po 14 hodinach jazdy zastavujeme a Danka vyslovi svoju pamatnu vetu "preco sme sli tak kratko", kedze ona zaspala az poslednu mozno hodinku.

    Vyjst zo stanice vsak znamena prejst cez barieru z taxikarov, ktory sa vrhnu na Tomca. Jeden sa predhana v tom, aky je lepsi a bezpecnejsi vodic a Tomco pochopi, ze konkurencia je velka a tu sme panom situacie my, ked taxikarov vyplasi odpovedou "uz vieme, ze vsetci ste perfektni vodici, a ktory je teda najlacnejsi". Zrazu sa zahadne zvysi len jeden a ten nas za prijatelnu cenu odvezie az do hotelu, kde zasmradeno -spoteni po celom dni a noci vo vlaku vojdeme do cistuckej uvitacej saly s recepciou...
    Read more

  • Chiang Mai, nocne trhy a durianovy nanuk

    December 17, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 21 °C

    Oproti horucemu Bangkoku, kde som teplotne doslovne trpel sa prijemne ochladilo.

    V Chiang Mai hned poziciavame 3 silne motorky. Danka sedi na motorke po 25 rokoch a pohybovat sa po 3 prudovej ceste (len v nasom smere) v Thajskom chaose chce riadnu davku sikovnosti. Do hotela to vsak musi odriadit, aj ked jej doslovne pri tom inak stiahlo zadok. S Tomcom este spravime malu mototuru na vyhladanie thajskych tabletiek a masticiek na jeho kostrc, ktoru narazil v Bangkoku pri nastupovani do tuktuk-u, lebo sedenie je pre neho obtiazne a to vraj aj na makkej motorke.
    Hotel je jednoznacne vyssia kategoria ako predchadzajuci, pol dna len oddychujeme. Ak by to niekoho preslo mame o poschodie nizsie vlastnu posilovnu.

    Vecer ideme na jedacke trhy, potom na trhy s oblecenim a nasledne koncime na nedelnom nocnom trhu. Ten sa kona len raz za tyzden, takze je to udalost. Hufy ludi ako pri navsteve papeza. Su tam hlavne umelecke somarinky, rucne robene vyrobky a je tam kopa poulicnych umelcov. Kedze je to v totalnom centre, pobdivujeme este aj zopar chramov. Ta architektura je o dost ina ako v Bangkoku, vyzeraju starobylejsie. V uplnom centre je aj vysokanska kamenna hrobka podobna stupnovitej pyramide.
    Vecer tradicna navsteva v 7eleven, ktory je tu na kazdom kroku a adrenalinovou jazdou v zopar prudovom dave motoriek, aut a tuktukov ideme totalne zniceni spat.

    Pocas trhov inak spravime drasticku chybu. Danka kupi nanuk z durianu. To je take ovocie, ktore tak ukrutne smrdi, ze este aj v hoteloch je zakazane si tam to ovocie doniest, ale zas vraj je velmi chutne. No museli sme to skusit, ale pre zaciatok sme si povedali, ze pre zaciatok skusime len nanuk.
    Danka si kusla 2x a povedala, ze to mam vyhodit (kos nikde na blizku), tak som sa obetoval a zjedol som to cele. Neverili by ste uz ten nanuk smrdel neznesitelne, ale tie hodiny potom to bolo strasne, kedykolvek som si grgol, tak ta "chut" durianu spatne sposobila, ze ma naplo az na vracanie. A co bolo najlepsie, ja som grgal (asi to nejako vo vnutri pracovalo) so zatvorenymi ustami, ale ten durian bolo citit okolo mna snad cez usi - strasne.
    Nebudem popisovat vsetky dosledky, ktore to sposobovalo... No nikdy viac durian! Danka vecer place, ze nemoze so mnou spat ;) Navyse v hoteli je pokuta 70eur za zamorenie izby durianom... No uvidime ako to dopadne.

    Inai tie motorky su strasne rychle vzhladom na to, ze max. a doslovne o zivot rychlost je v tomto mestskom chaose okolo 40kmh a na taku rychlost staci len tuknut do plynu a je to zalezitost zopar sekund a motorka leti. Chceli sme vsak silnejsie, aby sme to ocenili pri vystupe do kopcov, uvidime... Zajtra prvy skusobny vystup do asi 1600m (my sme aktualne 330m n.m.) a ked to zvladneme, mame v plane pokorit najvyssiu horu Thajska okolo 2600m n.m., kde sa da dojst az na vrchol na motorke.

    P.s. Na poslednej foto ladyboys chystajuce sa na cabaret show a za nimi vianocny stromcek z lampionov
    Read more

  • Doi Suthep chram, kralovska rezidencia

    December 18, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 16 °C

    Hotel, v ktorom sme ubytovani sa nam podarilo zohnat s asi 70% zlavou a je to citit, ze to nebol len marketingovy tah. Jednak izby a vybavenie (snad okrem problemoveho internetu) su mimo nas cenovy standard a ranajky v cene znamenali, ze sme sa rano kvalitne prezrali vsetkym moznym. To ma za nasledok, ze cele rano striedavo stravime na zachode ;) niekto presne 8x za sebou a potom este 3x v ramci vyletu ;)

    Sadame na motorky a vyrazame na nas prvy motorkovy vylet. Hlavne "mala" Danka vyzera na velkom skutriku fakt efektne. Vychadzame na miestnu horu do vysky asi 1000m a stverame sa 300 schodov k jednemu z najposvatnejsich chramov Thajska.
    Je to naozaj pekne, krasne vyrezavane vzory vacsinou farbene do zlata a kedze na kopci, tak s krasnym vyhladom na Chiang Mai. Danka vojde aj dnu foti mnicha, ktoreho doteraz nevie, ci bol vobec zivy, alebo posledne desatrocia travi v nejakom meditacnom stave v inej realite.
    Pozvonime na zvonceky, aby sme mali stastie, Tomco zajde na monk chat (rozhovor s mnichom) a pokeca na zaujimave temy a postupne motorkami prejdeme na dalsiu atrakciu.
    Tou je sidlo krala, ktore sa pouziva pokial pride na navstevu do severneho Thajska, je to taka "chatka" (hotel v thajskom style) spolu roznymi dalsimi ubytovacimi moznostami pre sprievod. Cele je to jeden velky areal, v ktorom sme zabili asi hodinu. Je robeny ako zahrada, t.j. maximum ruzi, vodopadik, jazierko s vypnutou fontanou, zopar obrovskych a uzasne poprepletanych stromov, pri ktorych je Tomcova lipa mladatko a obrie zopar desat metrov vysoke bambusy.
    Read more

  • Horske kmene Hmong, offroadove zazitky

    December 18, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 18 °C

    S motorkami odbocujeme na odlahlu asi 5km dlhu cestu do dediny horskeho kmena Hmong (cinsky emigranti). Cesta trva o dost dlhsie ako by clovek cakal, lebo cesta nie je prave naj kvality a je pekne uzka. Danka prebera vedenie a uziva si to.
    Dedinka vo vyske pomaly 1600m sa sklada z drevenych domcekov az chatrci, kde nevyzera, zeby sa okrem vyvolenych mali nejako k peniazom. Pofotime nejake zienky v krojoch, male deti ako z ineho sveta a po nejakych dalsich cca 7km koncime v podobnej avsak o dost viac turisticky zameranej dedine.
    Stadial by podla Googlu mala ist cesta, ktorou sa vratime domov, aby sme sa nevracali po tej istej.
    Sme mozno 1300m nad morom a treba nam klesnut o dobru tisicku smerom dole. O cca hodinku sa stmieva a mame pred sebou z brucha 8km horsej cesty, kym sa napojime na hlavnu cestu.
    Kym cesta klesa a zuzuje sa na dve polmetrove betonove cesticky, na ktorych uz je dost tazke manevrovat s nasimi skutrikmi stale verime, ze je to len docasny stav.
    Postupne vsak betonove cesticky cim dalej tym viac miznu a hlavne zacina sa ukrutne klesanie v serpentinach.
    Danka 3x vyvali motorku, ale stale mame pocit, ze sa to da zvladnut, ze vracat sa je prilis problemove.
    A to je to spravne rozhodnutie, lebo len vdaka tomu sa nam mozno prave zacina naj zazitok tejto dovolenky (vtedy sme len dufali, ze ta zla cesta coskoro skonci). Pricom ta cesta sa stale zhorsuje a po nejakom asfalte, betone uz ani stopy, klesania su stale viac a viac strme, do toho prudke zakruty, to vsetko v hline, obcas strku a obcas obrovskych kamenoch ako z rieciska nejakej rieky. Situacia je stale horsia a horsia. Danka zhadzuje z top offroad destinacii Albansko a pasuje tam Thajsko. Postupne sa zotmie a my zostavame v thajskej dzungli niekde vysoko v horach na skutrikoch tam, kde by mala obcas problem mozno aj terenna motorka. Motorky su tak tazke, hlavne pre Danku, ktora ma kratke nohy a nevie si nimi dostatocne pomahat, ze obcas sa zosuchnut dole kopcom je pre nu nadludske usilie. Chvilami mame priemernu rychlost okolo 1km za hodinu, takze nam nic nepomaha informacia, ze hlavna cesta je uz iba 5km od nas.
    Okolo toho vsade tma tmuca a okolo nas dzungla - no nebola to ani zdaleka sranda.
    V duchu sa utesujem myslienkou, ze ako sa budeme blizit k hlavnej ceste mala by sa aj tato cesticka zlepsovat. No figu tankodrom ako vysity, nepustil by som tam ani svojho Nissana. Obcas kopce plne kamenov, ktore sa zosuvaju, smyka sa na nich motorka. Po kopcoch zjavne tiekla voda a vytvorila aj pol metra hlboke zlaby krizom, krazom cez cestu. Zist jeden kopec bolo obcas o zivot a tie kopce boli dalsie a dalsie. V podstate sme zisli prevysenie okolo 1000m v offroadovom terene na cisto cestnych skutrikoch. Obcas nejaky prechod potokom, obcas zapadnutie v blate. V poslednej faze original teren pre lesny traktor.
    Cesta do uplneho konca totalne adrenalinova. Do toho sa v noci zacina budit vsechno mozne zivocistvo. Tomco mysli na to, ake prvenstva v mnozstve zivotu nebezpecnych hadov drzi Thajsko, ja zas sledujem nie male kusy pavukov ako v malom pruzku svetla motorky obcas prebehnu cez cestu. Neraz prechadzame popod rozne visiace casti trav a stromov a len dufam, aby na nas nic neskocilo. Ked sa konecne dostaneme po vyse 2h v totalnej tme na asfaltku zistime, ze kazdeho boli snad vsetko aj to, co predtym netusil, ze ho boliet moze. Ze sme vycerpani po vsetkych strankach.
    Motorky mame v neviem akom stave (uvidime az rano, lebo aj tie co nepadli x krat sa obili o nejaky kamen a pod.) a netusime aku zaplatime pokutu min. za Dankinu oskretu motorku.
    Moj mobil si to v neviem ktorej situacii odniesol tym, ze zas praskol (v ochrannom puzdre), nastastie zatial len na zadnej strane.

    No konecne zazitky! Tomco uz je na pokraji zufalstva z toho, ze na dovolenke si este nestihol oddychnut. No, ale oficialne mal dnes byt oddychovy den so skusobnou trasou a skorym navratom - no ale nevyslo ;)
    Read more

  • Najlepsia restauracia v Chiang Mai

    December 18, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 22 °C

    Kvalitne zniceni si vecer vyberame jednu z naj restauracii v Chiang Mai. Zasluzime si! Za miestne mierne prehnane ceny (asi take, ako u nas v standardnej restauracii) sa dostavame do restauracie, ktoru tvori velka zahrada a v nej jazierko, vodopadiky, kopa spolu zladenych stromov, kvetov a do toho vsadene stoly a stolicky. Vyzeralo to uzasne, este aj wcko bolo prerastene vegetaciou. Nas stolik tesne pri jazierku s vodopadom a vsetci sme si dali faaaajne dobroty... Na dnes sme totalne dorazeni a zajtra a napozajtra nas caka moto tura do narodneho parku Doi Inthanon (kde je najvyssia hora Thajska), ktory zahrna nespocetne zakruty, stupania a klesania a zdaleka nie taky pocet km ako sme mali dnes a i tak sme to nejako nezvladli...Read more

  • NP Doi Inthanon - vodopady, horske kmene

    December 19, 2017 in Thailand ⋅ ☀️ 33 °C

    Dnes sa nam zacal dvojdnovy vylet do narodneho parku Doi Inthanon, ktoreho sucastou je najvyssia hora Thajska.
    Na motorkach sme prekonali asi 150km najprv prevysenie hore 1300m a v ramci toho sme navstivili 3 velke vodopady. Taktiez sme vosli do dediniek horskych kmenov. Je uzasne ako niekde v zapadnutej dzungli v ukrutnych kopcoch vyklcuju nejaku cast, spravia tam terasove policko vedla svojho dreveneho domceka, daleko od akej takej civilizacie.
    V cca 1600m nad morom je uz na motorke celkom zima a zajtra pojdeme este o 1000m vyssie.
    Z parku zideme snad tisickou zakrut (zase prevysenie 1300m dole) do minimestecka Mae Chaem (mestecko na druhej strane parku ako Chiang Mai).
    Tu v prespime v dvoch romantickych bungalovikoch v ramci minirezortu, ktory si majitel postavil na vacsej zahrade. Fascinujuce je a to sme pri objednavani netusili, ze z domcekov mame vyhlad na najvyssiu horu Thajska Doi Inthanon s vyskou 2565m (my sa na nu pozerame z vysky 300m.n.m.)
    Vecer este ideme na veceru a zistujeme, ze musime byt v riadnom zapadakove, lebo ceny su tu nejake aj na Thajsko, na ktore sme zvyknuti extremne nizke. Za porciu bravcoveho steaku s hranolkami a kopou zeleniny platime az dve eura. Porcia asi najvacsia aku sme zatial jedli. Caj a voda zadarmo. Ceny za niektore veci v obchode su 2x lacnejsie ako na druhej strane hory skadial sme prisli. Keksiky Oreo a podobne 0,13 Eur.
    Cely den krasne vyhlady, vymotorkovani sme riadne a zajtra pokracujeme spat do parku a na najvyssi vrchol.

    Vecer ma este Danka sukromnu hodinovu thajsku masaz priamo na izbe. Ako inak za skvelu cenu 5 Eur. Keby som nevidel, co tam s nou robia, tak sa odvazim aj ja ;)

    P.s. Dnes len 2x vyvratena motorka. Raz som zavrel kufor na pumpe a motorka z nicoho nic lahla a raz som ju pekne zaparkoval, oprel o stojancek a ona z nicoho nic padla... Zajtra odovzdavame motorky uz po tme, snad to nieco pomoze ;)
    Read more

  • Noc a rano v Mae Chaem

    December 20, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 29 °C

    V noci sa postupne ochladzuje. Danka vo svojom standardnom zateplenom pyzame spi najprv pod dvoma dekami. Potom berieme este hruby paplon. Ked rano okolo 3tej zacina kikirikat kohut je uz nas bungalovik vychladeny na krasnych cca 11 stupnov. Samozrejme tu nie je ziadne kurenie, iba klimatizacia.
    Rano sme tak vymrznuti, ze s vedomim, ze mame ist este o dobrych 2000m vyssie (aka tam asi bude zima) si obliekame vsetko co mame. Na tenke ponozky idu este hrube ponozky. Na nohy cgcky (kamase), na to pyzamove nohavice (pre istotu) a na to realne nohavice. Hore tricko s kratkym na to 2x tricko s dlhym rukavom, na tom mikina a vetrovka a na hlavu satka, ciapka a este aj vetrovka z kapucne. Takto vybaveni ideme na ranajky, ktorych bonusom je granatove jablko. Banany su priamo z bananovnikov, ktore rastu 10m od domceka.
    Na foto ranajky, nas domcek a ranny hmlovy vyhlad.
    Read more

  • Najvyssi bod v Thajsku 2565 m.n.m.

    December 20, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 22 °C

    Na motorkach vystupame do hor. Je to snad miliarda zakrut, pricom z jednej zakruty sa okamzite vchadza do druhej, rovinky minimalne.

    Zastavujeme sa vo vyske 2150m n.m., kde obdivujeme pagody, ktore boli vybudovane pri zivotnych vyrociach krala a kralovnej. Najviac nas soknu eskalatory, ktore k nim vedu. To vsetko vo velkej zahrade plnej kvetov. Na pocudovanie je tam 7 stupnov nad nulou, aj ked pri pohybe na motorke to nie je sranda. V zahrade su zas fialky, hortenzie, rododendron a kopa dalsich rozkvitnutych kvetov a vsetko v tej teplote kvitne.

    Stadial pokracujeme az na najvyssi vrchol Doi Thanon nejakych 2565m n.m.
    Samozrejme na oficialnom vrchole objavujeme este vyssie polozene miesto, kde sa samozrejme vyskrabeme, aby sme boli este o nejakych 20m vyssie.

    Klesanie na motorke znamena prejst cca 20km a pocas toho klesnut o dobrych 2000m nizsie. To vsetko samozrejme v miliarde zakrut. Zaciname s oziabanymi usami a ked zastaneme uplne dole na pumpe, je tak teplo, ze sa mozeme vyzliekat pomaly do plaviek.

    No a samozrejme s nasim stastim sme sa naucili par zazracnych thajskych slovicok a pri ich spravnom pouziti sa nam podarilo prejst 4x checkpoint (kontrolny bod so zavorou), kde sa platilo za vstup do parku. Usetrili sme asi 20 eur na osobu.

    Na pumpe poobdivujeme "splachovacie" WC (vid. foto; vpravo do zliabku permanentne priteka voda a splachuje sa so zelenou lopatkou, s ktorou sa ta voda naberie a naleje do WCka).

    Z pumpy chce uz ist ako veduca motorka Tomco, nakolko sa mu nepaci, ze sme sli prilis rychlo (okolo 60kmh) a vraj velmi fukalo.
    Hned ako vyrazime Tomco prida na 80kmh. Zopar krat atakuje 90kmh a pri obiehani robime dokonca 100kmh rekord. No rozumej Tomcovi, co vlastne chcel...
    Inak popisne na motorke to je taka rychlost, ze ked si omylom nechate otvorenu kapucnu na vetrovke, tak na krku kvalitne pocitite, na akom principe funguje padak.
    Read more

  • Grand canyon a kulinarsky zazitok

    December 20, 2017 in Thailand ⋅ 🌙 17 °C

    Poobede este stihame Chiang Mai-sky Grand Canyon. Jedna sa o zatopeny byvaly kamenolom. Obsahuje viac roznych hlbokanskych kanonov s hlbkou vody okolo 30m, okolo ktorych su postavene restauracie na terasach, lehatka, ale aj zipline (lanova draha), horolezecka draha (ked si blby padnes do vody), clnkovacie miesta a velky nafukovaci skakaci park.

    Dvojdnovy vylet ukoncujeme prejdenim poslednych cca 5km v sialenej viacprudovej premavke az do nasho komfortneho hotelika, kde sme boli 2 dni predtym. Tu nas aj cakali najvacsie kufre.

    Obuvam si hotelove papucky (nejaka cinsko-thajska velkost, trci mi z toho cela pata) a zacinam si uzivat klud po 300 az 400km dvojdnovom motovylete.

    Pockame na dokonalu tmu a ideme vratit dorajtovane motorky. Nastastie ich zaujimali hlavne zlomeniny (plastov) a nie oskrete casti. Tie navyse v tme neboli az tak vidiet. Takze ziadna pokuta, utekame kym si to nerozmyslia.

    Na veceru ideme do original thajskej domacej restauracie. Pred dverami napis, podte ochutnat ako chuti prave thajske jedlo. Davam si stiplave bravcove platky s cesnakom v sladkej limetkovej omacke.
    Najstiplavejsi kulinarsky zazitok aky som kedy jedol. V podstate to bolo kopu platkov suroveho cesnaku (uz ten by stacil) v omacke, ktora velmi pripominala tu, ktora je v restauraciach na stoloch a ked sa niekomu nieco zda malo stiplave tak si este trosku frnkne z omacky. K tomu male stiplave chili papricky. Zvysok neviem definovat. Kulinarsky zazitok. Po prvom suste som vedel, ze to stipe, ale ako sa to potom gradovalo!
    Dve minuty po dojedeni som mal problem dychat cez usta, bolo to o zivot. A ono to bolo (aj ked som uz dojedol) stale horsie a horsie. Od hrdla az po pery ma stipe vsetko. Z hlavy mi tecie pot, urychlene objednavam ovocny shake, lebo by to bolo asi za hranicou toho, co som schopny zvladnut. Aj po dlhom vyplachovani ust shakom ma to este hodnu chvilu stipe. Ohhh, je mi tak luto, ze si to nedala Danka, ta sa totiz vsade tvari, ze ju nic stiplave nerozhodi...
    Read more

  • Skola thajskeho varenia

    December 21, 2017 in Thailand ⋅ 🌙 15 °C

    Dnes 7 hodinova skola thajskeho varenia. Danka s Tomcom (ja som osobny fotograf) najprv idu s nasim cooking instructorom na trh, kde nam popise rozne druhy pre nas neznamych byliniek, koreni, zeleniny, roznych olejov a pod. Jedna sa o thajsky trh pre Thajcov, takze niektore ceny su az sokujuco nizke, neprisposobene turistom.
    Potom odchadzame na rodinnu farmicku, kde si v zahrade natrhaju cerstve bylinky, ktore neskor pouziju vo svojich jedlach.
    Vari sa celkovo 6 chodov. Kazdy ma vlastny stolcek s varicom a obrovskym wokom.
    Tomco si to uziva, Danka obcas musi zapojit svoje kucharske schopnosti, ked nerozumie vsetko po anglicky. Vysledky su vsak perfektne aj ked po bohatych ranajkach cely den tlacit do seba 6 chodov jedal, no mame dost.
    Na konci obaja dostavaju certifikat, ze uspesne absolvovali zakladny kurz thajskeho varenia. Zaroven obaja obdrzia vlastnu osobnu kucharsku knihu s tajnymi thajskymi receptami.
    Takze na Slovensku mozeme ocakavat prave thajske dobroty.

    P.S. Ako nezavisly pozorovatel mozem potvrdit, ze Danka s Tomcom boli top kuchari; vacsina ostatnych vyzerala ako keby varili prvy krat v zivote... V kazdom pripade dobre, ze som bol osobny fotograf, inak by som sa asi zaradil do druhej skupiny...
    Read more

  • Old Chiang Mai cultural centre

    December 21, 2017 in Thailand ⋅ 🌙 15 °C

    Po skole varenia smerujeme do kulturneho centra, kde mame (ako inak) thajsku veceru (na dorazenie nasej prezratosti) prestretu v thajskom style (a je toho kvantum) doplnenu kulturnym predstavenim thajskych a barmskych tancov ako aj tancov inych horskych kmenov.
    Vizualne je to perfektne tie rozne kroje, farby a pod., ale kvalita tancov, spevu a hudby je pre nas nejako neocakavana, alebo jednoducho tej azijskej kulture nejako nerozumieme. Tie najhorsie predstavenia by mohli mat nazov "Medvedku daj labku", alebo "Kolo, kolo mlynske" a to doslova. Tie lepsie zas boli o roznom vykrucani ruk a noh a niekedy v ukrutne pomalom tempe (ale, ze fakt spomaleny film).
    Z nasho pohladu je to taky cinsky styl tanca (Thajci by sa asi urazili), nieco ako pomaly odtancovane Kung Fu... Hudba je tak vlnita a tak pretahovana az je z nasho pohladu falosna, spev je podobny.
    Je tam zopar cisel, ktore vsak nadchnu ako napr. tancujuci lietajuci Falko (ten pes z Neverending story).
    Uzili sme si to, kus sme sa aj nevhodne nasmiali, prezrali sme sa za cely den statocne, kvalitne nas ogabali (ked za caj, ktory povedali, ze je free pytali neskor "len" 3 eura).
    Domov nas najprv chcel zobrat tuktuk za 5 eur (ked videl skadial vychadzame), ale ked sme presli 2 ulicky peso, uz sme zjednali tuktuk-a na 1,5eura a nakoniec sme domov nemuseli slapat pomaly hodinu.
    Read more

  • Let do Mae Hong Son

    December 22, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 16 °C

    Ranny let do Mae Hong Son, najsevernejsieho miesta nasho vyletu takmer na hranici s Mjanmarskom (Barma), kde vraj panuje celorocna ranna hmla sa malicko zkomplikoval ked 10 minut pred odletom na odletovej tabuli pri nasom lete zasvietilo "bad weather" (zle pocasie). Tomco do seba tlaci tabletky na otupenie zmyslov. Po zopar minutach nas letiskovy autobus odvaza do odlahlej casti letiska, kde parkuje male vrtulove lietadielko a Tomco pri pohlade na neho uz zacina mat vsetky priznaky strachu z lietania. Zaroven mu zacina byt jasne, ze o dva dni letime takym istym spat a to ho velmi neuspokojuje.
    Pocas celeho letu, ktory trva len 30 minut navyse letime ponad najvyssie hory Thajska. Je to krasny vyhlad. Ta ista trasa autobusom trva medzi 8 az 10 hodin a prekonava sa pri nej 1864 zakrut, pricom kilometricky to vobec nie je az tak daleko. Za ten kratky a lacny let dostaneme dokonca este aj buchtu plnenu chickenom a dzus. Letuska len tak smyka, lebo ledva vzlietneme a uz pomaly pristavame.
    Samotne pristavanie je v malej kotline medzi vsadepritomnymi horami, kde samotna letiskova draha zabera takmer celu dlzku tejto kotliny a vedie doslovne stredom mesta (inde nebolo kde). Uz pred pristatim kruzime pomedzi hory tak nizko, ze Tomco poznamena, ze mozeme takmer ovocie oberat.

    Pristavame pri jasnej oblohe, vonku ako tak teplucko a hlavne cisty horsky vzduch. Do hotela to mame napesatky cca 1,5km.

    P.s. Nasa batozina o takmer 5kg prekrocila vahovy limit, nastastie nam to nespoplatnili, ale vysacku Heavy (sialene tazky) nas kufrik dostal.
    Read more

  • Dediny dlhokrkych zien a havaria

    December 22, 2017 in Thailand ⋅ ☀️ 18 °C

    Na obed ideme do restauracie, kde varia barmske jedla a Danka ma stastie, vybera si dobre, ale ja s Tomcom dojde jedlo, ktore sa z vacsiny sklada z veci, ktore netusime, co to je a zaroven vobec netusime (kedze je to rozne poukladane na tanieri) ako sa to vobec je (co s cim).
    Potom poziciavame motorky. Ja a Tomco cerveneho diabla a Danke krasnu damsku motorecku bez jedineho skrabanceka.

    Na motorkach vyrazame do blizkej horskej dediny znamej dlhokrkymi barmskymi zenami (nosia na krku obruce a kazdy rok pridavaju dalsie). Specialnou kategoriou su aj dlhousiacke zeny. Tie maju cca v mieste, kde je dierka na nase nausnice dieru min. 5cm velku a v nej vtlacene nejake ozdoby. Cesta je cely cas asfaltova uplne komfortna, akurat cez nu 8x tecie cca 10cm voda, takze musime s motorkou prekrocit akokeby malu riecku.
    V dedine pokukame a polutujeme tyraneho slona, ktory tam stoji prikovany ako atrakcia a hned vedla prosperuje obchod majitela predavajuci banany, ktore ludia pre toho slona kupuju.
    Pokupime nejake somariny od dlhokrkych predajkyn. Hlavne kupime vsetci traja tricka potvrdzujuce, ze sme presli 1864 zakrut (my lietadlom ;). Este dame skusobne zopar obruci na krk Danke (vela toho nezvlada) a sup spat. V uplne poslednom prechode riekou (16-tom) Danka vyvali motorku a je to riadna supa, lebo ju pocujem aj pri hluku mojej motorky.
    Problem je v tom, ze motorka, ktoru sme brali vyzerala ako nova, takze toto tazko vykecame. Oskrabana na celej jednej strane od predu az dozadu a aby toho nebolo dost vpredu prerazene svetlo.
    Bohuzial toto bola jedina pozicovna, kde sa nenechavala zaloha, ale pas. Takze sme v riadnej nevyhode a do zajtra v riadnom strese ako toto dopadne. Teda v strese som asi len ja.
    Read more

  • Nocny trh a obzersky vecer

    December 22, 2017 in Thailand ⋅ 🌙 18 °C

    Vecer odchadzame do znackovej restauracie, ale nejako nam nechuti.
    Hned na to to vsak smykneme nocne trhy a zozerieme (pisem len moju porciu):

    1ks kuracia spilka
    1ks bravcova spilka
    1ks hotdog so syrom
    1ks extra velka raznici spilka
    4ks kuracie pirohy
    12 ks ovocne minipalacinky

    To vsetko asi za 2 a pol eura ;) a este to vecer dorazime family packom chipsov...

    Cely nocny trh sa inak nesie v znameni cisla 1864. Na tomto cisle v tomto meste postavili dokonca cely biznis. To cislo vyjadruje kolko zakrut treba prekonat len z najblizsieho mesta Pai, ktore je vzdialene 110km, kym sa do mesta dostanete. Priemerne mate pocas 110km zakrutu kazdych 60m. Aj to bol jeden z dovodov, preco sme my sli lietadlom.
    Predavaju tu tricka s tymto cislom, odznaciky, nasivky, no kadeco... Na radnici ak mate zaujem vam daju peciatku potvrdzujucu, ze ste tuto najzakrutovejsiu ceste min. v Thajsku zvladli.
    Cely trh ma zaroven uzasnu atmosferu. Je totiz priamo v centre na brehu maleho jazera, ktore tvori centrum mesta a okolo ktoreho sa nachadzaju vysvietene chramy.
    Read more

  • Cajova dedina, bambusovy most, vodopad

    December 23, 2017 in Thailand ⋅ 🌙 13 °C

    Dnes vylet na motorkach do 45km vzdialenej dedinky preslavenej pestovanim a vyrobou cinskeho caju. Ta sa nachadza uz uplne na hranici s Mjanmarskom (Barma). Predtym este navstivime jeden vodopad. Posledne kilometre pred dedinou zakruta za zakrutou v ukrutnom stupani.
    Cela dedinka sa rozprestiera okolo maleho jazera. Milion predajcov caju a roznych jedal a po kopcoch cajove kriky. To vsetko v cca 1200m nad morom a vsade okolo kopa kopcov.

    Odskusame 3 rozne caje, nieco zjeme a pokracujeme do tzv. Thajskeho Svajciarska.
    K peknemu jazeru uprostred strmych kopcov, kde sa da zaplatit clnkovanie na bambusovej plti.
    Ludia si tam prenajimaju stany, aby prezili noc v tomto tichom prostredi uplne mimo sveta a rano sa zobudili v uplnej hmle, ktoru postupne rozpustaju luce svetla. To nad jazerom vytvara fascinujuce scenerie.

    Dalsou atrakciou je 500m dlhy most z bambusu (vratane podlahy), ktory si dedincania postavili ako skratku k hore na ktorej maju vybudovane nejake chramy a nabozenske stavby. Je zaujimave po tom chodit, makke a pruzne zaroven.
    Medzi roznymi nabozenskymi soskami objavujeme aj Budhu s Ipadom (teda ak to je vobec Budha) vid. foto ;)

    Nakoniec palime do horskej dediny s dlhokrkymi zenami. Ked vsak prejdeme snad 12km, skonci sa asfaltka a my uz nechceme riskovat, takze 12km zase spat a nic sme nevideli.

    Medzitym este bonus v podobe tankovania na rucnej benzinke. Pozrite si foto, to je zbytocne popisovat.

    Vecer ako inak ziadna komercna vecera, ale sup na trh, skusat dalsie spilkoprodukty...

    Zajtra vraciame motorky a nejakym sposobom preflakame polku dna, lebo podvecer letime spat do Chiang Mai a po jednodnovej prestavke pokracujeme dalsim letom a celonocnym autobusom nasledovanym lodou az na teple ostrovy Andamanskeho mora. Za 2 dni sa presunieme o 1500km juznejsie.

    P.s. Na obrazku, kde su domceky, to zelene okolo nich su cajove kriky. Kazdy den sa z jedneho kricku mozu ozbierat max. 2 listky. Sikovny zberac za den nazbiera 10kg az 20kg, pricom vykupna cena za 10kg je cca 0,7eur.
    My kupujeme uz spracovany (vysuseny) caj za turisticku cenu v prepocte asi 30eur za kilo, teda 300eur za 10kg.
    Read more

  • Rano v Mae Hong Son

    December 24, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 19 °C

    Od Tomca uz vecer dochadzaju spravy z vedlajsej izby, ze ho po posteli nahana mravec. To by sa este dalo prezit, ale on si aj s chutou z Tomca odkuskuje.

    Hlavny ranny plan Danky a Tomca je stihnut sprievod mnichov, ktori kazdy den rano obchadzaju cele mesto a zobru prispevok na kazdodenne prezitie v zmysle hesla zi v pritomnom okamziku a len z toho, co ti vesmir (ludia) daju. Tak ako prechadzaju mesto bubnuju na bubny, co sa ozyva po celom meste.

    Tomco tvrdi, ze vobec nespal, ale bubny zahadne nepocul a Danka ked zacula bubny sla rychlo do sprchy (snad si nebude pozerat mnichov smradlava, ved sa umyvala len vcera vecer), co sa jej stalo osudnym - mnichov nestihla.
    Ja som to vsetko sladko prespal a mozem povedat, ze vzhladom na moj rebricek priorit som z nas troch pravdepodobne najlepsie vyuzil tento pritomny okamih.
    Potom klidanko do sprchy v hotelovych papuckach velkosti Thai. Vid. Foto.

    Hned rano Danka vybera nas vesiakovy stolicek z izby a odnasa ho na vedlajsie parkovisko, kde z neho robi susiak na veci, ktore perie. Uz sa nam to zacina. Na ostrovoch zas budeme ako ciganske maringotky. Vid. foto.

    Kufriky su kazdy den tazsie a tazsie a prechod letiskom bude len problemovejsi. Vsetci sme doslovne na hrane, alebo tesne za nou.

    Danka ma zazitky, lebo objavila rano dakde v ulickach fialovy kockaty furik v stavebninach (strasne sa jej pacil) a zlepsovak na bilboardy, vid. fotky.

    P.s.
    Nakoniec foto z nasho bungaloviku v Mae Hong Son, kde sme prezili dve noci.
    Je libo ventilator - ziaden problem.
    Chce to vyssi kaliber? Je tu klimatizacia (akokeby ta nedokazala fukat ako ventilator). No ale v popise hotela moze byt, ze mame aj to aj to.
    No dorazenie dalsia vymozenost prave LCD TV, ale prosim nezapinat, zistite, ze ma len jeden thajsky kanal...
    Read more

  • Odlet z Himalaji

    December 24, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 21 °C

    Motorky sa nam podari vratit. Ujko ich nastastie pozrie len zbezne a vyzera, ze je rad, ze sme sa vratili v celku. Zjavne sme z jeho pohladu vyzerali ako rozbijaci. Uz pri odovzdavani stale opakoval, ze mame byt velmi obozretni...
    Ani neviem, ci ho lutovat, alebo to proste neriesit a je to ok, s tym sa pocita.
    Rychlo utekame prec a cez trhy plne doslovne vsetkeho (to proste treba vidiet) koncime az v centre pri jazere.
    Tam sa dnes kona detsky festival. Deti zo 60 horskych lokalit blizko Mae Hong Son sa stretnu kazdy rok na vianoce (maju vtedy prazdniny) a pridu predviest nieco zo svojich talentov. Vsetko je samozrejme ako vsade v Thajsku spojene s trhmi. Predavaju sa od roznych pamatnych predmetov pre turistov az po kadejake jedlo. To nam ako inak vyhovuje. Hned do seba tlacime gofry. Chceme este vyskusat jazierkove plavajuce labute, ale nikde nevidno, kto to vlastne obsluhuje.
    Konecne mame tiez cas pozriet budhisticke chramy pri jazere.
    Kym tam dojdeme Tomcovu Musto ciapku (snad pre stastie) oserka vtacik.
    V tychto chramoch ziju realni mnisi a podla Danky to zvnutra vyzera uplne inak ako sme doteraz videli. My s Tomcom radsej lebedime pod stromom.
    Este fajny obed, ktory vsetkych troch spolu vysiel na 3 eura (a to Danka a Tomco mali aj polievku aj druhe) a pomaly sa poberame na letisko. Ten obed bol vlastne nasou vianocnou vecerou. Odteraz uz tie turisticke lokality budu asi ine a toto bol mozno posledny sialene lacny obed ;)

    Lietadlo odlieta s meskanim. Celkovo je to zaujimavy zazitok sledovat dianie na letisku, kde za den prileti 3x jedno a to iste lietadlo a to je vsetko. Tomcov strach z lietania sa nestihne prejavit, ked zisti, aku paradnu letusku mame. Trosku jej pozmenit oblecenie (nie zeby v tomto nebola sexi) a je z nej original gejsa pripravena splnit akykolvek muzsky sen ;)

    Pilot riadny adrenalista. Asi preto ze su vsade hory hned po vzlete sialene rychlo nabera vysku, to som este nikde nezazil. Obcas tiez robi nie prave prijemne naklony, Tomco zahadne vobec nema strach a ja uz prsty preventivne zaryte v opierkach.

    Na to v akom sme zapadakove, kde lieta len jedno lietadlo mame obcerstvenie pocas kratkeho letu nie len na palube, ale aj pocas cakania na letisku pchame do seba kolaciky, popcorn, kavicku a dzusy zadarmo.

    P.S. Hory, po ktorych sme chodili su geografickou sucastou Himalaji. Tak ako napr. Tatry su sucastou Karpat. Takze preto ten nadpis...
    Read more

  • Vianocny darcek

    December 24, 2017 in Thailand ⋅ ⛅ 21 °C

    Na vianoce som nam vsetkym objednal luxusny hotel s bazenom na streche a s whirpool vanou v nasej izbe.

    Tomco a Danka sa na neho vybodnu a nie, aby si odychli pred dlhou cestou, ktora nas zajtra caka, ale vianocny cas (19:00) odchadzaju do nakupneho centra. Za trest budu o dva dni byvat v bambusovom bungalove, ktory mozno nebude mat teplu vodu, ani elektriku.

    Ja si pripravujem hotelove bambusove papucky tej spravnej velkosti a idem sa konecne po dvoch tyzdnoch vyvalit do cistuckej vane...

    Cela kupelna je presklena a pokial sa vyhrnu zaluzie, je z vane krasne vidiet celu izbu (plati to aj opacne ;).
    Takze laham do vane, 5 minut lustim ako z thajskych hakybakov v televizore prepnut na english a nasledne prepinam na Russia today s predpokladom, ze to budem ako tak rozumiet a aspon uvidim, co nove vo svete. Russia Today vsak vysiela v thajcine, takze prepinam na thajsky hudobny kanal a uzivam si vanu... To je relax, hodny vianoc v Thajsku...

    Ti dvaja sa po case vracaju so zistenim, ze i tak tam bolo vsetko drahe...

    Danka unavena, Tomco ududrany, ked si od neho poziciavam az jeden hotelovy zupan (on ma dva a nam zabudli dat). Vana navyse nebola whirpool, ale normalna... No nic, vianoce za nami ide sa spat...

    P.S. zupan nakoniec Tomco vybavi...

    Vsetkym prajeme krasne prezitie sviatkov a myslime na vas...

    Na foto pohlad z vane...
    Read more