Italy Summer Vacation ‘23

Hotelove ranajky (porovnavania s ranajkami v Aurelia Sea View sa zdrzim) a sup na plaz napriek nie najlepsej predpovedi (a ani priama vizualna konfrontacia nas nenaplnila optimizmom). Slnko sa sice moc neukazalo, ale zase vlny boli paradne. Ja osobne som sa v mori vyblaznil dosyta. Pani M vsak vlny az tak neocenila. Citanie knih na lehatkach pod slnecnikom (ani neviem preco sme ho mali otvoreny) sme prekladali navstevou blizkeho beach baru (okrem pivka pre mna a aperolu pre pani M sme dali aj Magnum). Pani M (kedze uz precitala vsetky svoje romanticke dovolenkove knihy, ktore sme trepali z BA) upgradeovala a dalsiu kniku cita na Kindle citacke … tomu sa povie progres … som hrdy, ze som ju z doby kamennej (stolovy kalendar) previedol az do digitalnej ery k citakce e-knih … vsak to ale ani nebol bezbolestny proces 😇. Vydrzali sme takto lenosit az do neskoreho poobedia, ked pomaly zacinalo prsat (BTW, rano som nasiel miesto v garazi, takze milasek je preparkovany a tentokrat v bezpeci). Na izbe sme dorazili vcerajsie prosecco a vyrazili na veceru do stareho centra Chioggia. Prave zacinalo prsat a ma aj trochu zamrzelo, ze sme od jedneho z pocernych predajcov na plazi cez den nekupili daznik, co ponukal za 15 euri (ale pani M si kupila aspon taky prehoz do Vojky - bud na gauc, alebo z neho bude vintage obrus). Nakoniec mi prdli nervy a cestou som v minimarkete kupil dazdnik - a bol za 8, takze aj tak dobre, ze sme nekupili na plazi 😜. Pani M sa zdal zbytocny aj tento nakup, vsak az tak neprsalo (nechcem predbiehat, ale uvidite, ako to dopadlo). Cestou sme si pohladom skontrolovali Lady Tartar alias Marina - a samozrejme, nebola tam ani noha. My sme dnes vsadili na klasiku z minuleho roku, a to na Osteriu Gusto. A tato klasika na rozdiel od Lady Tartar vysla na 100%. Ako predjedlo sme dali Pepata Coze (rozumej paprikove musle) a k nim biele vinko Soave D.O.C. Classico 2022 z vinarstva Monte Del Fra. Vynikajuce. A potom sme dali z minuleho roku overeneho tuniaka v pistaciovej kruste a raw tuniakovy tatarak. Famozne, uroven ostala zachovana, tuniak v pistaciovej kruste opat topka, opat paradny gurmansky zazitok. Medzitym pocasie zacalo uplne blaznit a lialo ako z krhly. Sedeli sme sice vonku, ale skryti pod markizou. Zacali sme rozmyslat, ako sa dostaneme na hotel - to uz aj pani M ocenila, ze mame dazdnik. Nepodarilo sa nam vsak odolat dezertu, a tak sme sme si este dali brownie s cokoladou (ja) a cheesecake (pani M). Oba vyborne, ale moj cokoladovy bol aj tak ovela lepsi. Dopili sme vinko, zaplatili a romanticky prituleni sme pod novym pestrofarebnym daznikom vyrazili na hotel. Museli sme vypustit aj tradicne Cuba Libre a aj tak sme dorazili s mokrymi nohami, chrbtami a jednou (vonkajsou) rukou. A tak sme vecer ukoncili uz len jednym flaskovym pifkom z minibaru (proseccka aj primitivka su v aute). Pani M este citala knihu, lebo vraj ju musi este na dovolenke docitat. Ja teda pisem tieto zapisky a pomaly zacinam mysliet na zajtrajsiu cestu domov. Strasne rychlo nam to utieklo, ale v podstate sme toho stihli ovela viac, ako sme povodne planovali. Dobru noc.Baca selengkapnya