Italy Summer Vacation ‘23

July - August 2023
A 13-day adventure by zanechalovci na cestach & Maria Read more
  • 11footprints
  • 1countries
  • 13days
  • 202photos
  • 15videos
  • 3.0kkilometers
  • Day 1

    1. den: BA - Valdobbiadene

    July 24, 2023 in Italy ⋅ ☁️ 24 °C

    Dnes sme sa konecne dockali a po rannom “nalodeni” do nasho tatosa zaciname s pani M nasu letnu dovolenku. Objem batoziny uz vobec nekomentujem a k fotke iba dodavam, ze naozaj ideme iba dvaja ;) Presun z BA do prvej destinacie vo Voldobbiadene sme uspesne zvladli aj s jednou obcerstvovacou prestavkou v rakuskom Movenpicku za 7 hodin a 35 minut. Caka nas tu krasny domcek, ktory mame cely len pre nas, parada. Po rychlej hygiene vyrazame do okolia. Sme dost prekvapeni z dvoch veci. Za prve nemaju tu chodniky a za druhe vsetky vinarstva koncia ochutnavky o siestej, co sme tesne minuli. Teda skoro vsetky a nase usilie sa vyplatilo a zakotvili sme v rodinnom vinarstve Famiglia Scotta. A bolo super. Aj jedlo, aj prosecko. A sice nemali uplne otvorene, aj tak okolo nas kmitali. Dali sme dosticku predjedla, pani M gnocchi a ja stejcik. Vynikajuce, na jednotku. Naozaj home made. Z ich vlastnych proseciek sme postupne ochutnali Millesimato Extra Brut, Brut, Extra Dry. Dalsie Extra Dry sme uz s vidinou bliziacej sa burky nedali, tak sme si zobrali flasku so sebou a aby nebola smutna pridali sme aj jeden Brut ;-) No a dohodli sme, ze na druhy den doobeda si uz autom prideme nakupit aj nejake vacsie zasoby ;) Burka neprisla a tak sme vyuzili vonkajsie posedenie v nasom domceku a pri gycovej atmosfere zapalenych sviecok dali zatial neochutnane Extra Dry Prosecco … takisto vynikajuce. Burka vsak nakoniec predsa len dorazila a s nou dorazili hromy, blesky, krupy… kukni video, ako koniec sveta. Ale blesky a hromy zo vsetkych stran naraz, panoramaticka, 360stupnova apokalypsa, aku sme este nezazili, nevideli. Lihame spat unavani, tesiac sa na dalsie dni dovolenky, ale s vypadnutou elektrikou (a to nielen my, ale cele Valdobbiadene) a obavou, co spravili krupy s nasim milaskom vonku ;( … drzte palce.Read more

  • Day 2

    2. den: Valdobbiadene - Pescara

    July 25, 2023 in Italy ⋅ ⛅ 29 °C

    Dnesne rano zacalo opat burkou. Po nej hned kontrola auta. Este sice cele mokre, ale nastastie vyzera po krupovej smrsti OK. Ranna hygiena, balenie a podla odporucania nasej prenajimatelky sa ide na talianske ranajky do Pasticcerie Alla Villa dei Cedri (sladke vecicky, pizza kolacik a “caj”). Rychla prechadzka do centra v miernom dazdi a utek do auta pred zacinajucou burkou. Ako teaser pridavam aj jedny dvere - ostatne uz klasicky na OneDrive pani M 😁 Dalsi plan je jasny … najstarsie vinarstvo a jednotka vo Valdobbiadene - Ruggeri. Pani M ostava pre silny dazd v aute, ja absolvujem rychly vyklad a vyskladavam ochutnavkovu vzorku 12 proseciek. Po tomto dazdovom ulovku este najazd na vinarstvo Gemin a dalsia vzorka 12 proseciek ;) Pre silny dazd a polohu na opacnom konci Valdobbiadene s tazkym srdcom vypustame dohodnute vinarstvo zo vcerajsieho vecera Famiglia Scotta (dohodnutych sme mali tiez vyber ich 12 proseciek) … snad nam odpustia a nahradime si to pri dalsej navsteve Valdobbiadene. Nasleduje teda uz presun do nasej nasledujucej destinacie, a to do Pescary. Konecne smerujeme coraz viac za slnecnym pocasim. Opat sme to cele dali iba s jednou zastavkou na obcesrtvenie a tankovanie. Po obcerstveni sme nasli auto zablokovane dodavkou, ktora zastali pri nas tak vtipne, ze ja ako sofer som nijako nemohol nastupit (a cez dvere spolujazdca som nechcel, aby pani M neulovila dalsie video podobne minulorocnym manevrom v garazi v Chioggia). Pri cakani na osadku dodavky sme si s tazkym srdcom vsimli, ze nas po dazdi uschnuty milasek uz nevyzera OK, ako sa to javilo rano, ale ze je po krupovej smrsti poznaceny a cely doranany :( Ja som mal pochopitelne hned po nalade, nepotesil ma ani navrat osadky dodavky a ani to, ze som sa na nich vyventiloval. A tak sme uz iba smutne nahlasili do poistovne poistnu udalost, natankovali a pokracovali v ceste na Pescaru, pocas ktorej som sa ja snazil zmierit s tym, ze nase auticko uz bude navzdy poznacene apokalypsou z Valdobbiadene. Nakoniec sme stastlivo dorazili do ciela, apartman je krasny, len parkovanie mame 10 minut chodze od neho, takze sme len narychlo zobrali kufre a zopar hygienickych veci a zvysok nakladu ostal v aute. Tak snad vsetko zdarne zajtra najdeme, ako sme zanechali. Po drobnej hygiene smerujeme rovno k moru, kde sa ja po roku ihned hadzem do vln. Voda tepla, vlny riadne, prekvapujuco silny unasavy prud. Po plavani (ktore pani M ani necvakla) sup na veceru. Cestou si este pani M zapreludovala na Fontane interattiva “Big Piano”. V prvej vyhliadnutej restike uz bolo plno a tak sme zapadli do dalsej s nazvom Brancaleo. Dali sme spolu velky tanier predjedla (syry, salamky, prosciutto, oriesky, med), pani M gnocchi so sparglou a slaninkou a ja lososovy tataracik. K tomu gin tonic a pivecko. Ja som to este cestou do apartmanu prelozil zmrzkou cokolada - mango (famooozna, lepsia ako Arthur!!!). Unaveni z celeho dna a zmesy tak negativnych ako aj pozitivnych zazitkov padame rovno do postele. Zajtra nas uz caka presun do cielovej destinacie v Apulii. Dobru noc!Read more

  • Day 3

    3. den: Pescara - Torre Canne

    July 26, 2023 in Italy ⋅ ⛅ 29 °C

    Rano sme vstali, zbalili a opustili apartman. Caka nas konecne presun do nasej finalnej destinacie v Torre Canne v Puglii (alias Pulia, Apulia … vyber si verziu podla vlastneho vyberu, my sa drzime talianskej lokalnej). S kuframi valime k nasmu autu na parkovisko pri hlavnej vlakovej stanici. Cestou jeden neuspesny pokus o odlovenie siat a este nakup ranajok v miestnej Salumerii Di Muzio. Kym pani M strazila vonku kufre, ja som zvladol cely nakup vynikajuceho prosutka salamky a klobasky so stylovym panom, ktory vedel len po taliansky a predaj skombinoval s rychlokurzom talianciny ;) Bolo to super, ku kazdej polozke mi vysvetlil kolko stoji, odkial je, kto sa v danom kraji narodil (napr. Modena a Pavarotti) a samozrejme nechybala ochutnavka. Doplnil som este lokalnym pecorinom z oblasti Pescary, absolvoval kratky vysluch (odkial som, ci som v Pescare prvy raz, kam mame namierene a pod.). Kupodivu sme toto cele zvladli v taliancine, sam doteraz netusim ako, ale som na seba nalezite hrdy. A kedze vedla v pekarnicke uz mali len sladke veci, este som sa vratil po chlieb … samozrejme, bol som opraveny, ze chcem pane ;) Auto sme nasli v poriadku a vyrazili z Pescary. Uz na dialnici sme zastali na cerpacke zbastit nase ranajky (preco nemam nohu a tvarim sa, akoby mi nechutilo, sa pytajte pani M - opak je totoz pravdou) a potom uz bez zastavky az do Torre Canne. Cestou sme videli vela lokalnych poziarov, jeden uz skoro priamo na ceste, kde len mavali, ze mame spomalit a presli sme kudolom husteho dymu, kde naozaj som nevedel, ci este ideme po ceste alebo do koho naburam, ak niekto pribrzdi viac. Zvladli sme a stastlivo dorazili do nasho ciela Aurelia Sea View. Uz nas cakala pani majitelka Melania, hned nam vsetko poukazovala a rozdala kopec rad. Je to tu fakt neskutocne, raj na zemi. Nieco take sme este nezazili. Z izby rovno do zahrady a priamo do mora. Su tu len styri izby a vacsinou sme vonku sami. Vsade obcerstvenie, krasna atmosfera. Vyprahnuty som hned hasil smad jednym piveckom ;) A mame este aj nasu privatnu terasku. Dali sme prve kupanie v mori, len je velky vietor a velke vlny. Pani M hned pri vstupe do mora zo schodov to zobrala gravitacne … nastastie som ju drzal za ruku, tak sa neutopila. Vzapati kopla do kamena a ma narazeny prst na nohe (toho casu uz pekne hrajuci farbami). Veceru sme podla odporucania Melanie dali v restike Al Buco. Pani M zvladla 30 minutovu prechadzku do restiky pesi aj s narazenym prstom. Za odmenu som jej v lekarni kupil chladivy obklad a masticku - opat cisto po taliansky, ale teraz som sa neobisiel bez zabavnej pantomimy ukazujuc kopnutie nohou do kamena, bolest a farebny prst na nohe (@Martin: aktivity tento rok musime vyhrat). Vecera bola famozna, ich focaccia, predjedlo musle s chlebovou krustou a zaudeny losos. Hlavne jedlo pani M grilovanu chobotnicu a ja stejcik z tuniaka s grilovanou zeleninou. Vynikajuuucce!!! Zapili sme flaskou Primitivo 14 Doc Gioia Del Colle (ano, ano, cervene k rybe, viem, viem … ale aj tak bolo famozne). Napriek nasmu tvrdeniu, ze sme plni, nam este doniesli aspon dva kusky kolacika plneneho jablkovym kremom (ala nase jablkove pite). Prechadzku spat som ja este prelozil gelatom (ale vcerajsiemu v Pescare sa nevyrovnalo). Bolo to potrebne zvlast po tom, co nas hlboko zasiahol umelecky performance miestneho umelca v dochodkovom veku (urcite prispela aj nekvalitna aparatura). Na izbe uz len prosecko z nasich Valdobbiadene zasob a spat.Read more

  • Day 4

    4. den: Ostuni

    July 27, 2023 in Italy ⋅ 🌙 23 °C

    Dnes konecne celodenny relax (aspon taky bol plan). Famozne ranajky na terase s vyhladom na more. Melania vsak uz na ranajkach zacina pokusat, ze dnesny vecer by bol idealny na vylet do “bieleho mesta (La Città Bianca)” Ostuni (miesto osidlene uz od praveku, mesto zalozene v 7 st. pred n.l.), lebo vecer bude krasne osvetlene a cez vikend uz tam bude kopec turistov. Ked nam nakoniec Melania spravila na vecer aj rezervaciu v tamojsej restauracii, bolo rozhodnute. Cez den sme sa teda opalovali, plavali, skumali vedlajsie plaze (rozumej ja), citali knizky, lustili sudoku (rozumej pani M) a popijali caj, pivko a prosecco (rozumej obaja). Od ranajok sme boli v celom areali len my dvaja a jeden sympaticky nemecky par, takze uplna parada. Navyse Melania dnes vsetkych, co mali zaujem, pozvala na obed na taliansku specialitu Frisa (dvakrat pecene chlebove cesto), a to paradajkovo-mozzarellova a tuniakova verzia - prisli sme opat my a Nemci :) Bolo to dobre, ale Taliani maju aj lepsie speciality :) Do Ostuni sme vyrazali o pol osmej a uz aj vtedy bol problem zaparkovat. Ale podarilo sa a stihli sme aj restauraciu. Inak uz z dialky mestecko vyzera vecer famozne, ako z rozpravky. Slavne biele budovy, paradne nasvietene, malebne ulicky, strme schody, nadherne namestia, krasa. Restauracia Dish s priamym vyhladom na pamiatky bol bonus navyse. No a to jedlo !!! Na pripitok sme hned dostali vino a k nemu opeceny chlebik a malu porciu lososoveho tataracika. Na predjedlo sme si dali tatarak z podolice (sivy dobytok z oblasti Puglie , vid. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Podolica) s horcicovou zmrzlinou (ja) a surove cervene krevety na zazvore (pani M). K tomu pohar lokalneho bieleho vina (z 20km vziadelenej vinice). No a potom to prislo, hlavne jedlo. Pani M si dala mix morskeho certa, kalamara, slavok a korovca na chilli kreme s citronovou travou a vermutovym sorbetom. Ja som mal filet z brucha cerveneho tuniaka na kreme zo zeleneho korenia s rukolou. Bolo to fantasticke. Vlastne som zistil, ze som doteraz tuniaka asi este nikdy nejedol 😄. Pre mna to bolo naozaj gastro orgazmo. Fakt neviem, ci to nebolo najlepsie jedlo, ake som kedy jedol 🤷‍♂️. Povodne sme uz dezert nechceli, ale po tomto zazitku sme tusili, ze aj za nie uplne lakavymi nazvami a popismi dezertov sa moze skyvat nieco naozaj zaujimave. A dobre sme urobili. Pani M zvolila vegansku mandlovu panna cottu s mrkvou, citronovou zmrzlinou a mandlovym nugatom. No a ja cokoladu s rebarborou a jogurtom - co sa za tymto strohym nazvom skryvalo vsak bolo opat nieco prekvapive. Este raz velka vdaka Melanii za tento tip a klobuk dole pred surovinami a kucharom. Ak sa tu niekedy vyskytnete, tuto restauraciu dajte na svoj MUST list. Nasledovala prechadzka nocnym Ostuni, namestie Slobody (Piazza della Libertà) s barokovym stlpom (guglia) venovanym sv. Oronzovi (zachranil mesto pred morom - mor, nie more 😅), kostol sv. Vita, goticka katedrala Panny Marie, biskupsky palac, obluk Arco Scoppa a mnoho dalsieho - este aj pred polnocou vsade zastupy ludi, niektori len prichadzali do restauracii. Proste to tam v noci zilo, vsetko krasne nasvietene. Mesto nas tak zaujalo, ze sme 2x predlzovali parkovanie a nakoniec sme do auta sadali presne o polnoci. Nafotil som asi tisic fotiek, dnes sa bude tazko robit vyber. Po navrate uz iba pohar prosecca a padli sme utahani do postele. Zajtra (teda uz dnes) nas caka dalsi vylet.Read more

  • Day 5

    5. den: Alberobello & Locorotondo

    July 28, 2023 in Italy ⋅ ☀️ 29 °C

    Dnes po vybornych ranajkach sup do auta smer Alberobello (v preklade “Pekny strom”), mestecko zname kamennymi domcekmi trullo (mn. cislo trulli) s kuzelovitymi strechami (zapisane do zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO). Trullo samozrejme suvisi s peniazmi, kedze za kamenne stavby postavene bez malty a cementu sa nemuseli platit plne dane 🤓. Tieto “hobitie” domceky su krasne a tulat sa tu uzkymi ulickami je naozaj zazitok. Zatial co v inych mestach stoja trulli vacsinou izolovane, tu su jeden vedla druheho a vytvaraju uzasnu sceneriu. Zaujimavostou su tiez symboly namalovane bielou farbou na sedych kamennych strechach, ktore maju poskytovat ochranu. Najvacsim trullo je Trullo Sovrano, ale znamych je aj viacero dalsich. Dokonca aj kostol sv. Antonia bol postaveny v style trulli. Ale nie su tu len trulli, stihli sme aj Baziliku sv. Kozmosa a Damiana, fontanu na Piazza del Popolo, pamatnik obetiach 1. a 2. svetovej a dalsie miesta. Vyprahnutych nas zachranila miestna La Bottega del Gelato (ja milk coko+mango, pani M dark coko+mango). Dalsou zastavkou dna je mestecko Locorotondo zname svojou posobivou siluetou na kopci a okruhlym podorysom (odtial aj nazov mestecka). Preslavilo sa tiez skvelym bielym vinom “Locorotondo Antico” a tiez cervenym “Primitivo Tarantino Arpago” - jeden z mojich utajenych dovodov, preco sem zavitat 😂. Ja som dnes navyse dostal chut na dobru pizzu, tak sme v ramci obeda vybavili aj toto zelanie v miestnej pizzerii Casa Pinto (lokalita priamo v centre, krasna vyzdoba, miesto malo super atmosferu) - pani M mala fajn napad, dat si iba jednu a k nej pizza chlieb /tycinky, aby sme sa neprejedli - zvolili sme ich pizzu Casa Pinto (mozzarella a pancetta) a pizza chlieb Santi Medici (mozzarella a paradajky). Zamer nevysiel, pizza chlieb bol rovnako velky ako ta pizza :) Zapili sme talianskym capovanym a posilneni sa vydali na prieskum centra, ktore je samozrejme tiez do kruhu a tvori ho splet uzkych uliciek, domov a dvorov. Nad vsetkym sa vypina kupola kostola sv. Gregora martyra. Potom uz nasledovala cesta do vyhliadnutej vinoteky, no museli sme stvrt hodku cakat na jej otvorenie. Tak sme zatial brouzdali po okoli a kupili keramicky dzbanik (doplnok k dzbanu a 3 tanierikom z Ostuni, o ktorych som vcera zabudol napisat). Z vinoteky sme odisli s kartonom primitivka (biele mi uz u pani M nepreslo, vraj aby som sa s tym nemusel tahat az k autu 🤷‍♂️). Po navrate na izbu jedno pivko na uhasenie smadu, samozrejme ze sa hned potom zatiahlo (hlavne, ze sme sa cely den potili na slnku ako blazni). Tak som sa aspon hodil do mora a pani M skoncila klasicky pri knihach. Dali sme caj a vecer drobnu veceru na nasej teraske s dalsim cajom. No a otvorili sme si dalsie proseccko z Valdobbiadenackych zasob (tentokrat brut z vinarstva Gemin). Cakaju nas dva cele dni bez vyletu, konecne nerusene opalovanie a oddych. Zajtra ma byt vecer zahradna party (druhy majitel ma narodky), tak uvidime, co to bude za akciu :) Dobru noc.Read more

  • Day 7

    6. & 7. den: Aurelia Sea View

    July 30, 2023 in Italy ⋅ ☀️ 30 °C

    Sobota a nedela sa niesli v znameni relaxu, oddychu, rochnenia v mori, slnenia, citania, cajov, pivka, prosecka a primitivka :) Celu sobotu sme nevysli z nasho arealu, Melania opat pozvala na obed - tentokrat na zeleninovy salat s tuniakom. Vecernu Angelovu party sme vypustili (oslavoval 34), lebo pani M sa tam nechcelo. Tak sme si sami spravili super vecer na nasej privatnej terase (i ked nam bolo na druhy den vycitane, ze sme boli jedini, kto narodeninovau party odignoroval). Ale tuc-tuc v jednotnom BPM sme pocuvali az do polnoci aj my 🥹. Nedela bola v rovnakom style, Melania pozvala na obed - ale boli to lazane (pani M tvrdi, ze naj ake jedla), nastastie ja som dostal overenu Frisa verziu obeda. Jediny rozdiel bol, ze dnes vecer sme po plazi presli az do centra a dali sme grilovanu chobotnicu a cerstve smazene morske potvorky v miestnom vychytenom fast foode. Aj podla Melanie je to povinna miestna jazda a naozaj to bolo famozne. Prelozili sme pivom vo vedlajsom podniku, ale capovane (na ktore som sa tesil) Peroni bol tazky disaster - nieco tak nechutne som uz davno nepil (a to flaskove v nasom areali je vcelku pitelne talianske pivo), a to stalo 4 euri male 😥. Musel som to prelozit niecim pitelnym, tak som nastatsie v jednom miestnom podniku nasiel nejaku americku IPA a s nou v ruke sme sa potom vracali s pani M naspat po tme po plazi. Pani M vsak napriek tme dokazala hladat a hlavne nachadzat musle 😲. Potom uz len na teraske primitivko zo zasob z Locorotondo, ktore sme dnes pocas dna nacali, kedze nechceme vypit cele zasoby prosecca z Valdobbiadene, aby nieco ostalo aj na taliansky vecer po navrate domov. Primitivko vyborne, k nemu lokalne Cantuccini, krasny vecer za nami. Len aby ostalo nieco z toho primitivka … dobru noc!Read more

  • Day 8

    8. den: Lecce

    July 31, 2023 in Italy ⋅ ☁️ 30 °C

    Dnes pokracovanie relaxu so vsetkym z predchadzajucich dni, aj s obedom od Melanie - pani M cestoviny Orecchiette s domacou paradajkovou omackou a pecorinom, ja paradajky, mozzarella, olivac, chlieb. Pribudlo spolocne pocuvanie podcastov. A boli aj paradne vlny. Podvecer sme vsak vyrazili na dalsi vylet, teraz do vzdialejsieho Leče. A ano, ano, pise sa Lecce, ale pani M dovolila aj foneticky prepis … na rozdiel od niektorych inych slov, ako napr. puccia, tradicny chlieb zo Salento (v srdci ktoreho sa nachadza aj Lecce) plneny vsetkym moznym … len pani M si ho v Taliansku bohuzial nemoze ani len vypytat - a to ho tu mali naozaj vsade. Lecce je mesto s uzasnym barokovym historickym centrom, pre ktore sa nazyva tiez “hlavnym mestom baroka”. V centre je obrovske mnozstvo pamiatok a nadhernych stavieb, za ktore Lecce vdaci hlavne miestnemu makkemu a poreznemu zlatozltemu kamenu “pietra leccese”. My sme vsak dorazili po hodine cesty vyprahnuti a kedze bol pondelok, namiesto uhasenia smadu sme pocitali mnoztsvo zavretych podnikov. Nakoniec sme nasli Alibi Creative Club, kde sme si okrem dobreho piva (konecne IPA) dali aj prosciutto a burrata tradicny tanier. Posilneni sme sa vydali brazdit centrum a obehli sme vsetko podstatne: namestie Piazza San’t Oronzo s rimskym stlpom (na ktorom bohuzial prave chybala bronzova socha patrona Oronza), rimsky amfiteater, kostol sv. Marie (a v nom dva nadherne reliefy zo 16. storocia) kostol sv. Klary, katedrala sv. Marie dell’Assunta, Dom so zvonicou, kostol sv. Terezy, klastor sv. Anny, kostol sv. Jana Krstitela, mestska brana Porta Rudiae, radnica (a tu sa kupodivu objavila socha Oronza, ktora bude po rekonstrukcii umiestnena na vyssie spominany rimsky stlp), Teatro Romano, Teatro Apollo, kostol Cirkvy Jezisovej. Uz po zotmeni sme si to namierili do najlepsej miestnej gelaterie Natale s vyse 80 druhmi zmrzlin. A bola veru smakezna (ja rumova cokolada a mango, pani M cokolada a ricotta a figy). Na zaver sme si nechali najvacsi skvost, a to Baziliku svateho Kriza, ktora je najvelkolepejsim prikladom “lecceskeho baroka”. Priecelie baziliky je tak nadherne zdobene, ze pani M bola cela paf a skonstatovala, ze taku krasnu baziliku este nevidela. A fakt je to topka, paradna ceresnicka na torte po celom dni. Unaveni, vysmadnuti sme sa v noci vratili na nasu izbu, splachli smad pivom a este otvorili prosecco (priznam sa, dal som si uz iba ja) z nasich zasob, tentokrat Quartese Brut z numero uno Valdobbiadene vinarstva Ruggeri (inak fakt sa nam tie prosecka rychlo minaju). Dobru noc.
    P.S.
    Vcera ma pani M sprdla, ze som nepostol foto jastericky, ktoru cvakla. Tak som slubil, ze dnes … ale zase sa mi nezmestila do vyberu. Tak snad zajtra … alebo skonci jastericka ako Colombova zena?!?
    Read more

  • Day 9

    9. den: Polignano a Mare & Fasano

    August 1, 2023 in Italy ⋅ ☀️ 30 °C

    Dnesny den je opat vyletovy. Po super ranajkach, relaxe v mori a na lehatkach, dobrom caji, zopar podcastoch a obede od Melanie (antipasti male bruschettky s paradajkami, kopec tuniakoveho salatu a degustacny sunkovo-prosciuttovy tanier s mozzarellou di Bufala - plus ako bonus zmrzlina Spumone) sme podvecer vyrazili na vylet do Polignano a Mare, Monopoli a Fasano (tu hlavne nakup poharov a vecera). Uz ale prva destinacia Polignano a Mare nas prekvapila svojou architekturou a krasou, a tak sme tam stravili ovela viac casu, ako bolo planovane. Takze Monopoli sme museli vypustit, ostali nam niekedy nabuduce (urcite planujeme sa tu vratit aj na dalsiu dovolenku). V Polignano a Mare sme si vychutnavali miestnu atmosferu, tulali sa ulickami a obdivovali uzasne vyhlady na more a miestne utesy. Samozrejme nemohli sme vynechat miestny malicky zaliv Lama Monachile, znamy z mnostva fotografii, ale aj filmov (a najma jedneho oblubeneho pani M). Dokonca sme na vlastne oci videli aj zopar sialencov skacucich do mora z okolitych bral. Krasne miesto. Cestou spat k autu, ked pani M uz chytala paniku, ze nestihame termin rezervacie vecere vo Fasano (potom ale zistila, ze mame az na deviatu a nie na osmu, ako si mylne myslela), som ja este stihol gelateriu Il Mago dell Gelato odporucanu Melaniou (samozrejme klasika, coko-mango … vyborna). Potom uz smer Orlando Shop vo Fasano na nakup poharov, ake ma Melania vo svojom (“nasom”) rezorte. Pani nas uz cakala, nakupili sme 2 serie poharov, 3 male tanieriky, stylovu servirovaciu dosticku, jednu porcelanovu vazu (inak tie porcelanove veci sa nam kopia, uz mame nejake z Ostuni aj z Lecce) a dreveny svietnik. A vdaka Melanii sme dostali aj peknu zlavu. Na veceru vo Fuori Menu - Tradizione contemporanea sme dorazili prave vcas a rychlo sme zistili, ze ENG nam nepomoze, tak som zo seba sukal vsetky svoje talianske jazykove omrvinky. Vyprahnuti sme zacali miestnym bielym vinkom Ad Mira z Locorotondo (pani M) a lokalnym pale ale pivom Linfa (ja). Ako pozornost sme dostali domacu focacciu a chlebik. Pani M si dala Fetuccine al Tartufo a ja Tomahawk di Scottona e Patate al Forno (tomahawk stejk z miestneho plemena - a co znamena Scottona, to si uz vygoogli sam). Ak si este pamatate, ako som sa vznasal z tuniakoveho stejku v Ostuni, tak teraz som mal dalsi gastro zazitok. Masko stavnate, super pripravene (medium rare). A kedze to iste skonstatovala aj pani M, tak to musi byt pravda. Dokonca ochutnala aj “cervene” masko a bola nadsena. Neviem, ako lepsie to uz opisat, ale toto urcite nevynechajte pri lokalnych potulkach. Tiramisu Classico e Caramello Splato sme uz dali iba jedno spolocne, a tiez bolo famozne. Proste dalsi supertip od Melanie. Po navrate este trosku filozofovania a ospevovania stejku pri vinku. Zajtra nas caka posledny cely den v nasom rezorte Aurelia Sea View. Pomaly zaciname hladat vhodny termin na navrat buduci rok. Dobru noc.
    P.S.
    BTW, na jastericku zase neostalo miesto, mozno zajtra :-) Snad mi pani M odpusti …
    Read more

  • Day 10

    10. den: Relaxacny den

    August 2, 2023 in Italy ⋅ ☀️ 31 °C

    Takze dnes posledny cely den v Aurelia Sea View, nasom docasnom domove. Cely den sme si uzili, oddychovali, taka relaxacna klasika. Opat boli aj vlny a opat prekvapila aj Melania s obedom. Dnes bol teply humus s krevetami, olivacom a chlebom. Bolo to vynikajuce, este sme prelozili pivom, vinom a cervenym melonom, ja som zaklincoval limoncellom. Podvecer sme vybehli na nakup obcerstvenia na zajtrajsi presun. A uz ked sme boli vonku, zopakovali sme si ten super lokalny fast food v La Baia a dali sme opat tanier s morskymi priserkami a k tomu zemlu s grilovanou chobotnicou a jednu s tuniakom. Bolo to vsetko vynikajuce. Nasledoval rychly nakup prosciutta a salamok, domov cestoviny, zopar dalsich drobnosti a jedno pifko Birra Moretti na vecer od smadu. Po navrate sme sa rozhodli, ze balit sa budeme az rano, aby sme si nepokazili posledny den. A tak sme si uzili este vecerne posedenie na nasej teraske, dopili sme primitivo a dali este jedno proseccko, opat z naj vinarskej jednotky Ruggeri vo Valdobbiadene, tento raz to vsak bol Extra Dry Giall’Oro. Dovolenka tu bola super, naozaj sme sa citili paradne. Vsetko bolo skvele, od lokality, ubytka, sluzieb, vyletov, jedla. Velku mieru na tom mala Melania, vdaka! Uz sa tesime na buducorocny navrat 😉 Dobru noc, zajtra sa hlasime z Chiogga, nasej minulorocnej dovolenkovej talianskej destinacie. Uz teraz nam sliny tecu po brade pri pomysleni na zajtrajsi tatarak u pani tatarakovej.
    P.S.
    Tak konecne doslo aj na tu jastericku, pani M je stastna 😆
    Read more

  • Day 11

    11. den: Torre Canne - Chioggia

    August 3, 2023 in Italy ⋅ ☀️ 28 °C

    Ranne balenie prebehlo kupodivu hladko a po ranajkach sme sa rozlucili s morom, arealom aj s Melaniou a Angelom. A este sme sa dozvedeli, ze Melania je tehotna:) Gratulujeme a drzime palce. Cesta do Chioggia prebehla v poriadku, zvladli sme s jednou zastavkou na obcerstvenie. Vcelku to odsypalo, az na poslednych 60km, ktore zabrali 1,5 hodiny. Po rychlom ubytovani sme hladni a nazhaveni rovno plni ocakavania vyrazili do “nasho” podniku z minuleho roku, do Lady Tartar. Prve prekvapenie nas cakalo, ked sme zistili, ze podnik sa uz vola Lady Marina. Druhe prekvapenie bolo, ze sme v podniku boli sami (a to sme sa bali, ze nebude miesto a len si spravime rezervaciu na dalsi den). Tretie prekvapenie bolo, ked nemali vino, ktore sme si vybrali. No a stvrte … z obrovskeho mnozstva famoznych tatarakov ostalo vo vybere 6!!! Ziadna moznost zvolit si plemeno pre hovadzi tatarak, len zakladne vybery losos, tuniak, mečúň, hovadzi (klasicky, stredozemny a hluzovkovy). Hned sme sa pytali, co sa stalo a vraj zmenili koncept restauracie, pribudlo kopec klasickych primorskych jedal … ale tataraky vraj ostali (rozumej tych 6). Po prvotnom sklamani sme si objednali lososovy (pani M) a klasicky hovadzi (ja). Vino sme z opatrnosti uz dali iba po pohari. No a sklamanie pokracovalo, tatarak bol priemerny, hned bolo jasne, ze suroviny nie su take, ake boli vlani a ani prevedenie veru nebolo to prave orechove. Proste obrovske sklamanie. Tesili sme sa dlhu dobu na zopakovanie gastronomickeho zazitku, ale zazili sme velke sklamanie. Aspon to rozlievane vino bolo vyborne. Tak sme uz nedali ani dezert, smutni sme zaplatili, vyjadrili im nase sklamanie a nazor na zmenu konceptu a isli sme prec. Dali sme prechadzku do stareho centra Chioggia a dosli sme az k nasej overenej pizzerii Vigo … a aby sme si napravili dojem, dali sme si aspon jednu bruschettu crudo s cervenym capovanym pivkom. No a ta nesklamala, drzi kvalitu, nastastie. Cestou spat na hotel sme sa este stavili na Cuba Libre v prijemnom podniku (tiez znamom z minuleho roku) Tommy’s Bar a este si overili obsadenost podniku Lady Marina po zmene konceptu z Lady Tartar - posudte sami podla foto. Potom uz len unaveni po celom dni prosecco na izbe - samozrejme z nasich Valdobbiadene zasob, tentokrat brut z vinarstva Gemin Inak dnes tu vsade hlasia vystrahy pred zajtrajsou supercelou v tejto oblasti, tak sme zvedavi, ci vobec vyuzijeme lezadla a slnecnik na plazi. Len aby neboli zase krupy. Drzte palce, dobru noc.Read more