Košice - Levoča

kosice-utulna polianka

Cestu som zacal o 6 rano omsou v dome sv Alzbety. Po omsi som zasiel do sakrestie po svoju prvu peciatku do kredencialu. Tam sa mi prihovoril ministrant, ze ma pozna z hrani tak sme trocha porozpravali a medzitym ku mne stihol prist pan aj s razitkom. Hned mi zlepsil naladu, lebo sa pytal, ze kde idem, tak ja ze do Levoce a on napeso? Sak tam chodia spoje 😀. Pri vychadzani z domu som stretol kamarata, ktory prave siel do roboty, tak som porozpraval aj s nim a nieco po 7 som vyrazil smer Cermel. Planoval som sa este zastavit v Lidli dokupit sojove rezy a nejaku salamu ale dnes je statny sviatok, tak nic z toho. Nevadi, jedla mam celkom dost. Uvedomil som si, ze pred 3 rokmi som v auguste prichadzal do Kosic touto cestou, ked som prechadzal cestu SNP. Tu cestu som dokoncil posledne augustove dni a dnes 1 septembra vyrazam na cervenu SNP turisticku znacku opat, teda aspon po chatu Erika na Kojsovke. Ked som dorazil na Cermel, konecne som si zacal uvedomovat ze som opat na ceste a velmi ma to potesilo. Take nepodstatne veci ako ked sa mi pavucina zo stromu zachytavala na tvari, mi pripomenuli prave dni na SNP. Chcel som zacat pomaly, nech si telo urcuje tempo a ked sa budem citit v pohode, troska pridam. Predsa nie som na preteku, dolezite je dojst. Pomaly som prisiel na Horny Bankov, kde uz miestni varili gulas a pripravovali ohen na opekanie, no ja som si sadol na dalsiu volnu lavicku a trocha sa najedol. Tortila s arasidovym maslom. Bolo to celkom dobre, takze urcite si este dam neskor. Zatial co som si ju pripravoval, sa moj novy nablizkany ruksak zosupol z lavicky rovno do blata 😀 Skoda no, ale tak dobra lekcia na uvedomenie si, ze je to len vec. Cesta dalej pokracovala na Jahodnu lesom v opare za obcasneho stretu s cyklostami. Ked som dorazil na Jahodnu, velmi ma potesilo, ze je otvorene. Na chate som si poprosil dalsiu peciatku do kredencialu, cesnacku, rezen a pivo a najedeny a vysmiaty som pokracoval dalej na chatu Lajoska. Ked som k nej prisiel, bola sice stale v rekonstrukcii ako pred 3 rokmi, no uz vyzerala, ako by ju mali kazdu chvilu otvorit. Necakal som na to a radsej som vyrazil dalej smer chata Erika. Pri stupani na chatu ma zacalo boliet prave chodidlo. Na Jahodnej som si najskor silno zasnuroval snurky a tak mi zacali tlacit na zily a slachy. Pred poslednym stupanim na Eriku som zbadal altanok a tak som si vylozil nohy na stol nech sa trocha odkrvia a zatial som si dal konzervu tuniaka s tortilou plnenou arasidovym maslom. Dobilo mi to znovu sily a tak som pokracoval dalej, az som dorazil na Eriku. Chata bola otvorena este 15min, tak rychlo na malu kofolku, doplnit vodu a poprosit dalsiu peciatku. Pani casnicka mala isto dost po celom dni a tak jej moc nebolo do reci, no pred chatou sedeli dvaja kosicki dochodci a tym do reci bolo uz viacej. Hned sa ma pytali ci idem SNP, tak ja ze nie, ale do Levoce, tak ci je tam nejaky odpust? To sa ma tiez pytal iny panko v lese ktory siel z Gelnice do Kosic na peso len tak. Obidvom som povedal o Jakubskej ceste a hned im bolo jasnejsie. S dochodcami som este trocha porozpraval a potom uz len poslednu hodinku po asfaltke smer Gelnica, kde, ako som si cestou spomenul, je nova utulna Polianka. Dorazil som do paradnej novej utulne kde nikto nebol a tak som bol velmi vdacny ze nemusim spat vonku v stane. Navaril si cestoviny s dehydratovanou hubovou omackou, navaril caj, zjedol, umyl pribory a esus, umyl zuby, rozlozil veci na spanie a sup pisat tento dennik. Je par min pred desiatou a moj prvy nadmieru uspesny den je na konci.Læs mere