utulna polianka - vojkovce
O 6 rano ma zobudil budik. Rozmyslal som, ze este polezim do siedmej, ved nech este trocha zregenerujem po vcerajsom narocnom dni, no nastastie som to zamietol a vyhrabal sa zo spacaku. Postavil som zovriet vodu na caj a ryzovu kasu s proteinovym praskom. Na klude som sa pobalil a zjedol kasu, do ktorej som este pridal za hrst orechov. Nechutilo to ako s mliekom, ale dalo sa to zjest. Ked som dojedol, zrazu vidim prichadzat nejakeho ujka dochodcu v kratasoch. Len prisiel skontrolovat ci je vsetko vporiadku. Tak sme trocha porozpravali a prezradil, ze trenuje na Maraton po 3 rocnej pauze. Vcera cestou dole z Eriky som si pri ceste vsimol novy hrob, ktory bol v tvare pismena R a pisalo na nom Roxy, bola tam fotka mladeho 24rocneho dievcata. Vecer som na tym rozmyslal, co sa jej asi mohlo stat ale ze pozriem na to az zajtra. Ujko mi tiez spominal ten hrob a objasnil mi ze to dievca zomrelo ked ju nejaky chalan tahal na bobach ci sankach za buginou, no vyletela z cesty a na mieste zomrela. Velka skoda. No po objasneni zahady a rozluceni sa s bezcom som vyrazil aj ja. Chodidlo stale dost bolelo, hoci som myslel, ze cez noc sa da do kopy. Snurky som si preto zaviazal najvolnejsie ako sa dalo a dufal som, ze to rozchodim. Pri prvom prameni som doplnil vodu a kracal som smer Gelnica. Vobec sa mi nechcelo, nemal som vobec sil, tak som sa len pomaly hybal vpred. Dorazil som k vyhliadke na Gelnicou kde bola konecne nejaka lavicka a spravil si opat tortilu s arasidovym maslom. Medzi tym som povybavoval spravy za vcera, popozeral, kde zozeniem dalsie peciatky do kredencialu a porozposielal tento dennik kade komu. Sedel som tam asi hodinu, takze spravil som si aj druhu tortilu, no celkom pomohlo a zacal som sa citit ovela lepsie. Dokonca aj bolest na chodidle prestavala. Dorazil som do Gelnice na obed. Cez Gelnicu som vacsinou len prechadzal, takze dnes som si ju mohol pozriet lepsie. Bohuzial, bolo to dost smutne. Je vidiet, ze je to kraj, ktory bol kedysi bohaty, ked fungovali bane, no teraz chatra. V meste je zopar peknych historickych budov, no vacsinou vsetko chatra. Potraviny boli zatvorene, otvorene boli 2 zmrzlinarne a cinske obchody s kadecim. Tie vyzerali, ako za mojeho dectva, takze fakt tu zastal cas. Kupil som si zmrzlinu a pytal sa pana, ci tu su nejake potraviny, tak mi spomenul, ze na kraji mesta je tu tesco otvorene do 9 vecer, no kedze som nechcel stracat cas a jedla som mal dost, pokracoval som dalej. V Gelnici som nezohnal peciatku, lebo pomaly nikto tam nebol a takmer vsetko bolo zatvorene. No v zozname sa pisalo, ze peciatka sa da ziskat pri Turzovom jazere co som mal po ceste. Cestou tam som si vsimol tabule, ze tato cesta je od 1 do 3.9 zatvorena kvoli pretekom. Pokracoval som vsak dalej, no za chvilu som narazil na zavoru pri ktorej stali 2 mestski policajti. Takze naozaj, cesta je zatvorena a ja nou mam ist 😀 Nastasie sa dalo odbocit k penzionu pri Turzovom jazere. Tam mi dali peciatku, gulasovu polievku, radler a kavu. Zatial co som to jedol, spustil sa z nicoho nic silny lejak, no o par minut prestal a za chvilu zasa. Ked som vsetko dojedol, vybral som sa dalej, hoci trocha hrmelo a mraky boli riadne huste. Cesta ktorou som mal ist sa nastastie dala obist cez rozne bocne cesticky tak som to siel skusit. Trocha som sa obaval, ze v dialke hrmi a ja mam ist na hreben, no shmu radar vyzeral, ze to nebude az take zle. Jedlo a kava zabrali a na hreben som vyletel raz dva. Cestou sa riadne rozprsalo, tak som nahodil moj fajnovy cerveny prsiplast, ktory ma zakryje celeho aj s velkym ruksakom a ktory som si kupil v Trencine pred 3 rokmi na SNPcke po tom co sa mi moj stary roztrhol. Spominam si, ze pani predavacka bola vtedy taka mila, ze ked som jej povedal, ze idem SNP, tak mi zadarmo dala este nejake dehydratovane potraviny a univerzane stahovacie snurky. Ja som jej na oplatku zaspinil koberec v obchode s mojimi zablatenymi botaskami a aj ked som sa ponukol, ze to popracem, povedala ze to nic 🙂 No spat do dazda. Pred Plejsami prestalo prsat no s mokrymi botaskami sa slo trocha neprijemnejsie. Dorazil som na vrch zjazdovky, pospominal, ako tu bol pred vela rokmi na lyziarskom. Prechadzal som okolo zchatranej chaty, kde sme este na vyske boli ubytovani, ked sme tu boli s kamosmi lyzovat. Skoda toho Gelnickeho kraja, ze to tu tak chatra. Fakt by tu trebalo velmi sikovnych ludi, ktori by to pozdvihli, tak snad sa raz dockame. Zisiel som dolu k hotelu, poprosil peciatku, doplnil vodu a pokracoval dalej do Krompach. V meste ma potesilo, ze vela ludi bolo v parku s detmi, takze tu to celkom zije. Zastavil som sa v Lidli, dokupil zopar drobnosti a tiez mlieko, ktore sa mi velmi ziadalo. Pocas nakupu sa opat spustil silny lejak, tak som sa najedol a popozeral mapu, kde by som mohol dnes prenocovat. Po pol hodine prestalo prsat tak som siel dalej. Uz na mna dolahla celkom unava, no chodidlo ma uz vobec nebolelo, z coho som sa dost tesil. Dorazil som do prvej dediny, z nej opat do lesa, hodinu strmo hore. Dobre ze botasky akurat stihli obschnut. No spomenul som si na jedno heslo ludi, co chodia Pacificku Hrebenovku.. embarace the suck.. prijmi nepohodu.. Ze tam to vie byt ovela horsie oproti tejto mojej 3 dnovej cesticke, takze treba sa to naucit prijat, ze nie stale sa ide super. Tak som dost unaveny opat zmokol a premocil a zablatil topanky, no po necelej hodine som dorazil do dalsej dediny, kde boli pekne vyhlady na okolitu krajinu a este k tomu zapadalo slnko. Celkom som sa potesil, ze uz som na spisi. Tu maju taku peknu kopcekovu krajinu a aj s ludmi mam velmi dobre skusenosti. Po asfaltke som pokracoval do poslednej dnesnej dediny. Cestou tam som si uzival paradne vyhlady, takze moja vycepranost bola hned prec a dost som sa z cesty tesil. Za nedlho som mal pred sebou Vojkovce. Chvilu som rozmyslal, ci neostanem na luke nad dedinou, lebo vyhlady boli skvele, no pokracoval som dalej, lebo zajtra ma prsat. Ked som vchadzal do dediny, hned sa mi prihovoril pan so synom, tak sme chvilu porozpravali. Pred chvilou som spominal dobre skusenosti s ludmi so Spisa, tak toto som myslel 🙂 Dosiel som k altanku, kde som chcel prespat, no bol obsadeny a vyzeral o dost horsie ako na fotke. Tak som rozmyslal co dalej, ked zrazu pocujem pana trocha dalej, ze ci sa mi stratila cesta 🙂. Tak som mu porozpraval, ze som tu chcel prespat, ale ze uz nechcem, tak ze najskor pojdem dalej. On mi odporucil, nech idem na futbalove ihrisko, ze tam to bude fajn. Opat ludia zo spisa maju u mna dalsie plus. Vybalil som sa, dojedol buchy z Lidla, dopil mlieko, umyl zuby a opat zacal pisat tento dennik ako vcera. Dnes to trvalo napisat ovela dlhsie, ale tak aspon som dal spomienky do textu. Zajtra ma caka este 35km, vacsinou vsak uz po asfaltke, takze snad to pojde rychlo.Читать далее