Zamračené, ale zpod perín to nevadí, aj raňajky sú. Prebalujem, čistím, bo dnes v noci do Santiaga letíme. Ešte treba konzervu vyumývať, škrabance zaretušovať, chipy na okne zakamuflovať a mašľou prebalené vrátiť do Wicked Teamu. Darí sa nám vypadnúť z mesta pred obedom. Plávajúc prázdnou cestou tesne pred Punta Arenas zočím pri ceste Nandú, či Rea, jednoducho patagónskeho pštrosa, konečne. Pred tým ešte tie farebné bociany, či flamingá, močiace si čongále v nejakej bačorine. V meste odkladáme vaky v hosteli, kde sme spali prvú noc, bo na letisku nie je žiadna úschovňa. Milí boli, nemali s tým žiaden problém. A ideme nájsť tu umyváreň. Krúžime dokola shoping mallu jak havrani, ale nakoniec sme našli. Zatiaľ sushi a ide sa na odovzdávku. Veľmi hladké. Peši do mesta a nejaká krčma s hnusným pivom a dosť zlým, vraj typickým čilským dishom. Radšej niekde inde. Pred tým sme ešte cmiter a kostol skukli. V Brownovej vile, pani bola nejaká dobrodinka v Punte, aj cintorín pomohla založiť, dáme pivo a dosť fajné rizoto a pastu, kosa nahovado. Cez hostel na letisko, kde nás skásnu za batožinu, sa nakladáme.Read more
Chile