Lodny dennik spojenych karavanistov 13

Cez noc sme sa dostali nedaleko narodneho parku White Sands, kam sme chceli dalsi den ist. Na noc sme zostali na parkovisku americkej obdoby Hornbachu. Rano sme plni elanu vyrazili smerom na White Sands. Cestou sa nam omylom podarilo odbocit na americku zakladnu vzdusnych sil Holloman, ktora sa na navigacii javila ako male mesto. Vojak na brane nam vysvetlil ze cez vojenske zakladne sa do narodnych parkov nechodi a nechal nas zastavit par metrov za branou komplexu. Postupne k nam chodili viacere zoskupenia vojakov, ktory si podrobne spisovali nase identifikacne crty, ako napr. vysku, vahu, farbu vlasov a oci, jazvy a tetovania. Vyplnanie formularov zabralo nejaky cas, ktory prebehol v celkom prijemnej atmosfere a debate s vojakmi. Vojaci by sa s nami aj odfotili, len museli zaniest formulare nadriadenemu a nahlasit nas pokus o vniknutie na letecku zakladnu nalezitemu uradu narodnej bezpecnosti. Za par minut sa vojaci vratili aj s dvoma specialnymi agentami, nechali nas vystupit z karavanu a opat v priatelskej nalade nas znovu vyspovedali na temu nasej cesty, planov, vzdelania... Nakoniec nas otocili von zo zakladne s odporucanim vyvarovat sa dalsim pokusom o preniknutie na americke vojenske zakladne : ) Specialni agenti sa s nami vyfotit nechceli, tak sme odisli zo zakladne naprazdno (okrem zaznamu v spisoch NSA, FBI, CIA, ...). Cestu na White Sands sme uz nasli bez dalsich nechcenych odbociek. Ide o mensiu pust s uplne bielym pieskom, kde sa testovali prve atomove bomby. Aj dnes je cast uzemia v sprave vojenskeho letectva, ktore tu ma strelnicu na pozemne ciele. Karavanom sme sa po vyznacenych a odhrabanych cestach dostali celkom hlboko medzi pieskove duny, kde sa dalo volne pohybovat, sankovat sa alebo prechadzat sa po naucnom chodniku. V parku sme stravili asi 4 horuce hodiny, najedli sme sa vo velkom piknikovom priestore medzi dunami a zamierili do Arizony smerom na westernove mesto Tombstone.Läs mer