Dediny dlhokrkych zien a havaria

Na obed ideme do restauracie, kde varia barmske jedla a Danka ma stastie, vybera si dobre, ale ja s Tomcom dojde jedlo, ktore sa z vacsiny sklada z veci, ktore netusime, co to je a zaroven vobec netusime (kedze je to rozne poukladane na tanieri) ako sa to vobec je (co s cim).
Potom poziciavame motorky. Ja a Tomco cerveneho diabla a Danke krasnu damsku motorecku bez jedineho skrabanceka.

Na motorkach vyrazame do blizkej horskej dediny znamej dlhokrkymi barmskymi zenami (nosia na krku obruce a kazdy rok pridavaju dalsie). Specialnou kategoriou su aj dlhousiacke zeny. Tie maju cca v mieste, kde je dierka na nase nausnice dieru min. 5cm velku a v nej vtlacene nejake ozdoby. Cesta je cely cas asfaltova uplne komfortna, akurat cez nu 8x tecie cca 10cm voda, takze musime s motorkou prekrocit akokeby malu riecku.
V dedine pokukame a polutujeme tyraneho slona, ktory tam stoji prikovany ako atrakcia a hned vedla prosperuje obchod majitela predavajuci banany, ktore ludia pre toho slona kupuju.
Pokupime nejake somariny od dlhokrkych predajkyn. Hlavne kupime vsetci traja tricka potvrdzujuce, ze sme presli 1864 zakrut (my lietadlom ;). Este dame skusobne zopar obruci na krk Danke (vela toho nezvlada) a sup spat. V uplne poslednom prechode riekou (16-tom) Danka vyvali motorku a je to riadna supa, lebo ju pocujem aj pri hluku mojej motorky.
Problem je v tom, ze motorka, ktoru sme brali vyzerala ako nova, takze toto tazko vykecame. Oskrabana na celej jednej strane od predu az dozadu a aby toho nebolo dost vpredu prerazene svetlo.
Bohuzial toto bola jedina pozicovna, kde sa nenechavala zaloha, ale pas. Takze sme v riadnej nevyhode a do zajtra v riadnom strese ako toto dopadne. Teda v strese som asi len ja.Read more