Let do Mae Hong Son

Ranny let do Mae Hong Son, najsevernejsieho miesta nasho vyletu takmer na hranici s Mjanmarskom (Barma), kde vraj panuje celorocna ranna hmla sa malicko zkomplikoval ked 10 minut pred odletom na odletovej tabuli pri nasom lete zasvietilo "bad weather" (zle pocasie). Tomco do seba tlaci tabletky na otupenie zmyslov. Po zopar minutach nas letiskovy autobus odvaza do odlahlej casti letiska, kde parkuje male vrtulove lietadielko a Tomco pri pohlade na neho uz zacina mat vsetky priznaky strachu z lietania. Zaroven mu zacina byt jasne, ze o dva dni letime takym istym spat a to ho velmi neuspokojuje.
Pocas celeho letu, ktory trva len 30 minut navyse letime ponad najvyssie hory Thajska. Je to krasny vyhlad. Ta ista trasa autobusom trva medzi 8 az 10 hodin a prekonava sa pri nej 1864 zakrut, pricom kilometricky to vobec nie je az tak daleko. Za ten kratky a lacny let dostaneme dokonca este aj buchtu plnenu chickenom a dzus. Letuska len tak smyka, lebo ledva vzlietneme a uz pomaly pristavame.
Samotne pristavanie je v malej kotline medzi vsadepritomnymi horami, kde samotna letiskova draha zabera takmer celu dlzku tejto kotliny a vedie doslovne stredom mesta (inde nebolo kde). Uz pred pristatim kruzime pomedzi hory tak nizko, ze Tomco poznamena, ze mozeme takmer ovocie oberat.

Pristavame pri jasnej oblohe, vonku ako tak teplucko a hlavne cisty horsky vzduch. Do hotela to mame napesatky cca 1,5km.

P.s. Nasa batozina o takmer 5kg prekrocila vahovy limit, nastastie nam to nespoplatnili, ale vysacku Heavy (sialene tazky) nas kufrik dostal.Читать далее