Den 20 ani lejak nas nezastavi

Rano sa pomaly chystame na ranajky ked sa zas spusti lejak.
Medzicasom v chatke vo vendette (krvna pomsta) vyvrazdim asi 10 komarov.
Kym cakame na teraske na Danku, zrazu Danka vybehne polonaha s vreskotom z chatky von. V kupelni mame obrovskeho chrobaka.
Odvazny superhrdina Tomco pouzije svoje motorkou vyfrezovane papuce, kym sa ja skryvam za moskytierou a obrovskeho cernobylskeho svaba (co to bolo nikto nevie) zneskodnuje.

Leje s prestavkami takmer cely den. Konecne si "uzivame" thajsky monzun. Je to prvy den, ked nas pocasie naozaj obmedzuje v nasom programe. Povinne musime oddychovat v chatke. Medzi tym ma samozrejme stipu dalsie komare.

V malej prestavke medzi lejakmi sa nam podari rezervovat si lod do thajskeho raja, narodneho parku Ta Ru Tao, co je ostrov vzdialeny od nas asi 60km. Odplavat tam mame v pondelok, 22. den nasej dovolenky.
Ako hodnoti tetuska, ktora nam listok predava, vela ludi by tam chcelo ist, ale malokto ma to stastie (ze sa najde lod ochotna ho tam zobrat). Zjavne sme vyvoleni. Na lodi pojdeme na Ta Ru Tao len my traja.

Tomco medzitym umiera od hladu. Od vcera nic nejedol, okrem keksikov a podobnych somariniek, ktore uz pomaly dochadzaju.
Ked sa konecne vychystame na obed a na prieskum plazi na opacnej strane ostrova, spusti sa dalsia prietrz mracien. Tomco u nas v chatke bez dazdnika rozmysla ako prejst tie cca 3 strechou nekryte metre do svojej chatky, kedze leje o zivot.

Poobede uz vybaveny ponchom a dazdnikmi vyrazame na obhliadku ostrova. Zistujeme, ze plati to co vsade (napr. v Egypte), zajdes trochu dalej od centra a koniec sveta, bordel, smetisko. Ako zhodnotila Danka, to uz aj v Albansku je krajsie. Lebo Thajci si myslia, ze co oci nevidia... Lenze my prieskumnici chodime kadetade aj tam, kde normalny navstevnik ostrova nezajde. K pocitu bordelu samozrejme prispieva aj lejak a vsade sa valiace potoky vody. Ostrov je to naozaj krasny, ale turisticky ruch ho trosku devastuje.

Neskor zastavime v odlahlej rodinnej restauracii, kde majitelke zaziaria oci, ked sa ako jedini rozhodneme odbocit do ich prazdneho podniku. V restauracii vari pravdepodobne manzel, ktory je hrdy, ze do varenia vklada vsetko a nepouziva kupovane omacky a pod., ale vyraba ich sam.
Jedlo bolo fakt skvele. Mozno zajtra zas.

Nasa prechadzka v dazdi pokracuje po druhej strane ostrova. Vacsina rezortov je tam luxusna, krasne pohlady. Nestastim vsak je, ze celu plaz maju zapratanu zaparkovanymi lodami, cim kazia cele toto romanticke miesto.

Spat sa vraciame cez obchodne ulicky povedla uz celkom rozbureneho mora. To pocut buracat az do nasej chatky.

Vecer uderna dvojka vyraza do ulic. Tomco s prazdnym zaludkom (ten je v kuse hladny) a Danka s malajzijskou kabelockou plnou penazi na nejaku dobrotku v bare.
Ja sa citim, akokeby som mal upal (akurat, ze nepamatam, kedy som videl dake slnko), takze zostavam v chatke a nemam zaujem zas chytit nejaky dalsi lejak.

Vratia sa s fajnou palacinkou.

Nasleduje situacia, ktora sa konci az o tretej v noci nasho casu (bez komentara, som rozculeny, toto bola asi posledna kvapka od urcitych ludi).

Chudak Tomco zacina noc slovami "ty hajzel jeden" po tom ako po chatke nahana svaba. Trepot jeho papuce o drevenu podlahu sa v noci rozlieha po celom rezorte.

Celu noc je more tak rozburene, ze mam pocit, ze byvame tesne vedla oceanu. Vlny a priboj vyrabaju riadny hluk. Vacsinu noci (nie len kvoli tomu) nemozem spat. Vsetko nadsenie z dovolenky opadlo.

Na fotkach plaze a rezorty z druhej strany ostrova. Vacsina fotena za vacsieho ci mensieho dazda. Za zmienku stoji foto, na ktorej je domcek s teraskou na strome zasadeny akokeby v lodi (foto nic extra, tak sa treba poriadne zadivat). Z blizka a zo vsetkych stran to bola parada...Read more