Den 27 thajsky plazovy zivot

Na to, ze sme na dovolenke, kazdy den vstavame skoro rano.
Dnes uz niekedy pred osmou Tomco buntosi, ze je hladny. Danka ta buntosila uz o tretej rano, ked kecala cez viber s domovinou a telefonom oslepovala tych, co chceli spat (mna)! Co sa tyka vstavania mam tu s nimi tazky zivot...

Ranajky su bohate, zivot je tu lenivy. Ludi minimum, ruch ziaden, more sumi a macka sa nam snazi dostat na stol, aby si uchmatla nieco z nasich ranajkovych dobrot. Raz sa jej to obrovskym skokom podari a pristava na rohu nasho malickeho stola snad 60x60cm preplneneho jedlom tesne vedla taniera. Nekompromisne je zhodena dole.

Po ranajkach prechadzka po okoli. Okolo nas impozantne vysoke skaliska. A hlavne znacky kadial utekat pred tsunami.

Zistujeme, ze sme v riadnom zapadakove, ked za ananas vystruhany do ananasolizatka a 14 bananov zaplatime v prepocte 1 euro. To uz nie su turisticke ceny na ake sme boli zvyknuti. Inak banany su tu mensie ako u nas a maju kostky.

Kazdy sa na nas usmieva a zdravi nas. Je citit, ze nie sme v turistickom centre a thajcania su tu este prirodzenejsi. Navyse zjavne mame najkomfortnejsie ubytovanie z toho, co sme tu videli, takze si uzivame pomaly sa vlecuci den.

Kupeme sa na plazi a rehoceme sa s Dankou, ked sa nas snazi naucit ako plava jej mamka - na steniatko.
Hned vedla je mala plazicka ukryta medzi skalami, ktora pokracuje niekolko metrovou jaskynou. Je to velmi pekne, ale nikomu sa nechce fotit. Ked si rozlozime plachtu na plazi a dame ucho na zem pocujeme ako v sa chodbickach pod pieskom presuva nejaky krab.

Okolo obeda sa to zacne. Uvedomime si, ze je sobota a teda vikend a na nasu plaz sa dovalia skupinky thajcanov z vnutrozemia. Na obrovskych pickupoch, pri ktorych by sa stratil aj moj Pathfinder dojde na korbe nasukana cela pocetna rodinka.
Po vystupeni zacnu vykladat polystyrenove prepravky (drzia chlad, alebo naopak teplo) s tonami jedla. Potom taniere a tanieriky, pribory, salocky a poniektori aj zelezne vedra. Z nich sa stanu grilovacie ohniska. Cele tieto megapikniky rozkladaju v tieni pod stromami, alebo skalami na plazi.
Pocet ludi sa zahustuje a nase kludne stredisko zacina zit pravym thajskym plazovym zivotom. Zacina to mat svoje caro ;)
Na plaz dorazaju motorkopredajcovia, ktori predavaju zo svojho motorkostanku od zmrzliny a nanukov az po rozne spilkoprodukty (cokolvek, co sa da jest napichni na spilku a vznikne spilkoprodukt). Poniektore motorky maju navyse namontovanu sadu reproduktorikov, z ktorych hraje podmaniva hudba.

Kym si Tomco dava realny obed, my s Dankou si dame spilkorizku (kuraci rezen na spilke vid. foto) a potom 9 kopcekov zmrzlin (kazdy). Vsetko je tak lacne, ze sa musime krotit.

Niektori thajcania sa po nas pozeraju ako po atrakcii. Teda hlavne po mne. Zeby som sa dva tyzdne neholil a uz az tak vynikam? Ked odchadzam z plaze len v plavkach vidim, ako sa za mnou nenapadne otacaju hlavy vacsiny thajcanok (bohuzial nie len tych mladych). Take chlpate prasiatko asi este nevideli.

Na jedneho turistu tu dnes pripada asi 50 thajcanov z vnutrozemia, ktori bielych asi nevidia az tak casto a aj po nasom mesacnom opaleni istotne svojou belotou vytrcame.
Hlavne Tomco ma take skusenosti z Australie, ze sa stale natiera riadne silnymi faktormi a vysledok je, ze koniec dovolenky a jeho velmi nepriskvarilo.

P.s. Na jednej z foto Danka s nasim eurovym rannym nakupom, na dalsej spilkorizka a potom zvysne foto stanky vratane pojazdnej motorkoAlgidy a plazovy zivot thajcov (nedalo sa lepsie fotit, nemam drzost komercneho fotografa, takze vzdy len nenapadne z dialky momentka)Read more