Prvá noc na Ko Chang (Sloní ostrov)

Dotrepali sme sa na ostrov dosť ďaleko od Bangkoku , či Pattaye, hlavných miest thajského nočného života a sexturizmu a navyše si vybrali miesta v časti ostrova, ktoré sú vraj najtichšími lokalitami na ostrove.
V realite sa o 4:30 v noci budím na diskotéku elektronickej hudby. Tým, že je utorok, predpokladám, že to bude každonočná realita. Práve tomu sa nám darilo 2 roky v Thajsku šťastne vyhýbať a nie je to práve to, po čom aktuálne túžim.
Spoznať však atmosféru jednotlivých thajských ostrovov inak ako systémom pokus-omyl občas nie je možné...

5:30 hudba utíchla (neskončila), pre zmenu Tomčo kvalitne píli, tu sa spať nebude dať... Otázka stojí tak, či má význam ísť spať do siete na pláži a ráno sa zobudiť na to, ako sa mnou kochajú všetci bohatší návštevníci tohto ostrova s chatkami s terasami priamo na pláži s výhľadom na more (a na mňa).

Do toho všetkého sme v nejakom hájiku nejakých nedefinovateľných stromov, z ktorých práve opadávajú tvrdé plody (niečo ako väčšia čerešňa). Toto keď v plnej rýchlosti padne na strechu, tak je to iný rachot. Priemerný čas medzi pádmi občas aj každých 20 sekúnd.

Okolo 7mej konečne zaspím, aby ma po desiatej zobudil Ňaňo šokovaný sám zo seba, ako dokázal chrnieť až do desiatej...Les mer