Návšteva pagody Ho Quoc

Doobedu vyrážame na motorkách obkuknúť široko ďaleko najväčšiu pagodu.
Pagodu navštevujeme hlavne z toho dôvodu, že je postavená v štýle, aký sme tu zatiaľ nemali možnosť pozorovať.

Počas cesty sa mi potvrdzuje vietnamský fenomén, že pri každej ceste kdekoľvek ideme objavím cestou minimálne jednu papuču. Neviem si to vysvetliť inak ako tak, že vietnamci jazdia viacerí na motorkách a hlavne tí spolujazdci asi počas cesty strácajú papuče...

Inak na Vietname ja zaujímavý aj miestny jazyk. Ten mi pripadá neskutočne zložitý lebo drvivá väčšina slov má max. 4 písmená, takže všetky základné existujúce slabiky sú zjavne využité ako nejaké slovo. Takže sú slová cam, sam, com, comh, con, cong, cuam, cem, xem atď. a všetko má nejaký iný význam aj keď pre mňa je to všetko podobné...
Toto je reálne opísaná veta: san xuat boi cong ty nuoc gai khat ep cam tel. No mám problém sa z toho vysomáriť.
Navyše ich diakritika je o jedno tisícročie pred nami. Niektoré diakritické znamienka vyzerajú ako dve zložité písmená a používajú sa pomaly v každom slove.
Úplne najväčšia zábava však je počuť ich rozprávať. Znie to ako keď Dui, Lui a Hui (traja káčerikovia) z rozprávky Káčerovo začnú dačo kačkať. Je to niečo medzi džavotaním, spievaním a huhlaňo-mumlaním.
Nie ste schopní tie zvuky ani zopakovať...Lue lisää