Smer Benátky

Po cca hodine nasadáme do nášho člnku a v maríne ešte plne nepociťujeme dôsledky "sviežeho vetríku". Vplávame do kanálu dei Petroli Benátskej lagúny, kde sa okrem nás plavia aj kontajnerové lode z blízkej "zone industriale".
Kanál má minimálnu šírku. Veľká loď sa plaví cca 15m od brehu a zopár metrov na druhej strane je už kanál ohraničený dubovými navigačnými kolmi. To je spoločná plavebná dráha pre 3m lodičku - škrupinku na vode (rozumej nás) a veľkú námornú loď naloženú kvantom kontajnerov. Niekto by povedal, zážitok, pri ktorom ošedivieš za zopár sekúnd...
Po chvíli cesty mimo maríny hodnotíme, že ten vietor je trochu silnejší ako sa zdalo z brehu a odbočujeme na kanál Nouvo Fusina smerom na Benátky.
(pozn. pod pojmom kanál rozumej v na prvý pohľad všade rovnakej širokánskej vode dubovými kolmi vyznačenú plavebnú dráhu, t.j. hlbšiu vodu, nakoľko Benátska lagúna je z veľkej časti v konečnom dôsledku plytčina.)
Vlny sa postupne zvyšujú a my sa trápime. Vietor silnie... Sme však vybavení nepremokavými nohavicami a vetrovkami s kapucňami. Moja polovička vpredu dokonca má pre istotu igelitové poncho. Podmienky sa zhoršujú. Obieha nás zopár lodí a z pohľadu ich kapitánov vidieť, že toto tu asi ešte nevideli. Narážame do vysokých vĺn s istotou starých námornikov. Čln chvíľami predvádza snáď 30 stupňové stúpanie, aby o chvíľu predviedol voľný pád. Vlny sa postupne cez nás prevaľujú a nás úplne zatápa. Smer kanálu sa mení a my nemáme inú možnosť ako strpieť bočné nárazy vĺn. Po ani nie 1km cesty sme do nitky mokrí a to vrátane všetkých tu nepopísateľných partií bez ohľadu na naše nepremokavé vybavenie.
Polovička bojuje s tým, aby mi nevynadala, ale vie, že to nemá význam. Ja sa svojho snu nevzdám za žiadnych podmienok. V beznádeji ticho trpí a vytvára mi vodný štít, keďže sedí predo mnou. Voda je príjemné slaná, inými slovami máme ju už vo všetkých telesných otvoroch a po čase už zisťujeme, že je aj príjemne teplá aj keď má max. 10 stupňov. Možno to bude tým, že my sme už tak premrznutí.

Po asi 1,5km cesty, keď hodnotím, že cestu do Benátok by sme ako inak určite zvládli, ale s následkami po celý zvyšok dovolenky dochádzam k názoru, že ani my, ani naša lekárnička na to nie je pripravená. S veľkým sebazaprením skričím na predok člnu (rozumej o 1m ďalej). Otáčame sa? Zjavne pri burácajucom vetre a mori bola otázka vypočutá aj na "prednej palube" a na ešte nedopovedanú otázku sa už spredu ozývalo zúfalé a dúfajúce "áno". Pre istotu sa ešte raz pýtam, veď zatiaľ stále nejde o život i keď plávacie vesty sa už do auta nezmestili a je mi jasné, že musím urobiť životný kompromis.
S ťažkosťou v srdci a upadajúcou predstavou našej lodičky a nás vo vnútornych kanáloch Benátok lodičku otáčam.
Smerujeme späť. Benátky od nás boli už iba cca 3,5km a celý čas v podstate na dohľad.Read more