Ťažké ráno

Ráno sa budím na hluk pátracej akcie. Edovi totiž cez noc pes ukradol topánku, ktorú sa však nakoniec počas rannej čuracej akcie podarilo nájsť.
Danka si minútu po zobudení buduje svoj kult osobnosti a s handrou v ruke už čuchá loď. Dve minúty po zobudení ma vyzlieka z periny, lebo tá sa vraj ide sušiť... Mňa sa nikto nepýtal, či som už hore!
O chvíľu už suší závesy a cez otvorené okná útočí na moje oči vychádzajúce slnko s plnou intenzitou... Pri zapnutom ohrievači a páliacom slnku sa v našom sklenníku začínam cítiť ako v kremačnej peci a to je definitívny koniec môjho spánku...
To sú moje rána... Do ružova sa tu nevyspím...

Výborné raňajky podávané na najväčšom parníčku našej výpravy naruší informácia, že dezert vo forme pudingošov už zožral Ňaňo.
Nebyť toho, že ho Gabika bonzla, ani sa o tom nedozvieme a spokojne s pocitom plného bruška odchádzame.
To zas naše studené vysušené pizza rožky nikto nechce. Danka zamysli sa nad tým koľko zbytočného času si tomu venovala a inšpiruj sa do budúcna.

Ráno končíme vzájomným párovaním sa - našťastie len cez bluetooth a preposielaním si fotiek.Read more