Cesta domov

Poliaci sa v nedeľu na obed rozhodli využiť jediný vchod na vkladanie lodí (fakt vhodný čas, o 3h ich asi budú vyberať). To by však nebol až ten najväčší problém. Problémom je, že deň dozadu tu nebolo ani živej duše, všetko zavreté. Teraz reštaurácia plná, parkoviská preplnené, ľudí viac ako u nás na medzinárodnom motorkárskom zraze. A nové autá neustále prichádzajú a prichádzajú a v strede toho virvaru je ten náš vchod do vody.
Vytiahnuť Edov a môj čln je len vec základnej logistiky, ale vytiahnuť Ňaňov parníček, to už je väčšia zábava, takže tam na polhodinku čiastočne poblokujeme premávku, ale spoločnými silami sa to nakoniec podarí i keď u poniektorých ten vnútorný stres pracuje...

Cestou späť s Dankou vyhľadáme povestný 2,5m most. Ňaňo zase pokúša osud a nájde cestu s 2,7m mostom, ktorý sa mu už našťastie podarí prejsť. Tatry, cez ktoré prechádzame cestou domov sú plné ľudí a aút, len my s loďami a v kraťasoch tam vyzeráme ako z iného sveta.

Výlet ukončíme večerou na levočskom odpočívadle, kde Peťka zhodnotí, že sa jej výlet vôbec nepáčil ;(Lue lisää