Vzrúšo v maríne Nauw-er-na

Už poobede nachádzame miesto v maríne priamo pri vstupe.
Pomaly sa zabývame a postupne zoznamujeme so životom v maríne. Najprv sa Tomčo skamaráti s posádkou vedľajšej impozantne pôsobiacej a majiteľom neustále do dokonalosti vylešťovanej 14m dlhej jachty.
Večer zavítame do miestneho "podniku", ktorý tvorí kultúne centrum maríny. Tam sa večer kvalitne rozbieha. Navyše po chvíľke všetci vedia, že sme došli až zo Slovinska, alebo Slovenska? Veď to je jedno. Podstatné, že sme asi jediní neholanďania a na rozdiel od všetkých sme už týždne na plavbe :).
Nekonečnú, riadne dlhú a napätú partičku človeče rozohratú v tomto podniku vyhráva ako inak kapitán. Teda ja, Ja, JA :)
Jazykovo zdatnejší sa postupne zoznamujú s kadekým. Peťo sa krúti okolo "miss Harbour", peknej dcérušky majiteľa prístavu. Žaba sa dal do rečí so susedom z prístavu a tak obaja získavajú cenné informácie. Bez týchto info by sme si Sail neužili, lebo by nás nevpustili do sprievodu. To zároveň znamená, že zas vstávame o siedmej, lebo musíme ešte ráno dôjsť na štartovací bod. Do sprievodu sa totiž nedá pripojiť po ceste. Už sme z toho vstávania pekne unavení.
Holanďania sú celkom družní. Kecajú s nami, fotia sa, prípadne robia do našich fotiek somárske ušká. Pri pohľade na hodinky, ktoré ukazujú, že sme za polnocou ideme povinne spať, aby sme ráno vstali.Läs mer