Ranná hygiena

Po celej noci odhodlávania sa ráno vyberiem na WCko.
Sadnem na dosku, ktorá bola stará už za čias Husáka.
Za mnou kvalitne splesnivetý kryt, pod mnou čierna diera (ten záchod už biely nebude nikdy) a nad mnou visiace pavučiny. Po zemi sa preháňa zbierka chrobáčikov.
Ale ten smrad! Ja na smrad až tak citlivý nie som... Posledne mi dvíhalo žalúdok na zvracanie v Indii na rieke Gange. Tam však v rieke plávali polobhorené mŕtvoly rozďobané vtáčikmi.
No akože hnus a keď sa konečne na tom WC nainštalujem, v tom strese zistím, že toaleťák výbavou turistickej ubytovne určite nie je...

Sprcha to je ďalší bonus. V strese pre zmenu zabúdam uterák a keďže nechcem Peťke (s ktorou som zostal sám, zvyšok šiel na nákupy) zkaziť jej ideály a narušiť budúci sexuálny život, polomokrý sa prešuchotám a prečľapkám v pyžame až do izby...

Voda z kohútika tečie tak žltá, že mám pohybnosti, či už druhý deň ešte len nepreplachujeme trubky od desaťročnej hrdze a farbu zubov po umývaní radšej nekonrolujem, ale bielšie určite nie sú. Chuť vody je hnusná...

Myslím na Tomča a Zuzku, ktorí nás včera opustili, ako v Košiciach trpia odstávkou teplej vody. Tu je vodička krásne teplá, len neviem, z ktorej stoky to odčerpávajú...

Chýbate nám... Užívali by sme si ako s nami spolutrpíte :)

P.S. na fotke "slniečko", ktoré na nás celú noc žiari, avšak heslo k nemu nám nedali...Lue lisää