Dunaj 2021 - BA, Budapešť

Večer po rôznych peripetiách konečne dorážame do Komárna, kde sme mali byť ubytovaní v turistickej ubytovni hneď pri lodiach, čo sme na základe fotky pochopili, že spíme priamo v hausboate v prístave.
Ale je tu krutá realita.
Ujko nás dotiahne do turistickej ubytovne, ktorá už v časoch komunizmu bola po zenite a ktorá je mimochodom "len" 600 metrov od prístavu a teda našich lodí. Tak už začínam mať drzé reči a ujko už začína šípiť, že došla nejaká náročná skupinka z východu, ktorej roztrhaný starý gauč, wc a sprchy, ako z pionierskeho tábora, kde večer nefungujú svetlá asi nebudú stačiť. No ono je zážitok ísť večer na spoločné WCko a nechať otvorené tri dvere až na chodbu, aby bol aký taký kúsok svetla... No a ta všetko pri zvukoch, že človek netuší, či sa tam niekde neubytovalo aj nejaké zvieratko. Pavúky do toho ani nerátam.
No a ten roky zatuchnutý smrad v celom objekte bol ťažko znesiteľný len do chvíle, keď sa ho Maja rozhodla vystriekať nejakými voňavkami, potom už to bolo fakt neznesiteľné...
Periny určite neboli vypraté v Perwole, lebo nejako divne smrdia. Neviem to presne rozlíšiť, ale pripomína mi to mŕtvolny zápach. Asi už trpia riadnou starobou. Jooj a bolo by toho viac a viac, ale o ďalších kvalitách tohto skvelého ubytovania a ľuďoch, ktorým už z očí svieti, že sme im na obtiaž sa zbytočne rozpisovať...

Nebudem sa teda ďalej rozčuľovať, sadneme s Edom na člny a ideme ich zakotviť do maríny (ó aké to vznešené slovo), kde som si nejako naivne myslel, že budeme spať. Tam už nás čaká ujko, ktorý mne a Edovi prideľuje spoločné minimólko o celkovom rozmere do 1 a pol metra štvorcového (proste na dĺžku do 2 metrov pre viac ako 2násobne dlhšiu loď) a celkovom výtlaku len trochu presahujúcom moju hmotnosť, čo zistím po vystupovaní z člnu, keď sa mólo nebezpečne ponorí.

Ujko sa ma snaží presvedčiť aké skvelé mólo nám poskytol a provokačne sa pýta, či som zvyknutý na niečo lepšie, na čo mu len pravdivo odpovedám... Áno som.
To už ho vytočí ešte viac a vyzerá to, že sa stávam nepriateľom číslo 1.
Postupne sa však situácia vygraduje a večer je už vytočený asi každý okrem večne "nemám problém Ňaňa" a Peťky...
Tým sa mení celkový plán, lebo protestne už určite v tomto super objekte nezostávame ďalšiu noc...
Keďže sme na expedícii, myslím, že sme schopní prežiť akékoľvek podmienky, ale kaziť si výlet zážitkami s nepríjemnými ľuďmi to zas nemusíme!

P.S. Večer si robíme krátku prechádzku do centra, kde obdivujeme Nádvorie európy a po fajnej zmrzline končíme v reštaurácii s veľmi príjemným personálom... Všetko je proste o ľuďoch...

P.S. part 2, na poslednej foto, je naše minimólo, ktoré nám bolo pridelené pre dve lode... , vedľa plával železný sud (podpera), o ktorú sa cez noc loď oškrela...Leia mais