Cesta do Srbska

Odchádzame o 7mej ráno a pod Dargovom stretávame podivuhodne zabalenú partnerskú loď.
Edo svoju loď zabalil na prvý pohľad do nejakej siete, s ktorou môže chytať morské (riečne) panny na Dunaji. Hlavne, že je to funkčné, ale vyzerá to zaujímavo.
Do Miskolca to nejako dotiahnem a potom už využívam lehátko vo svojom lôžkovom aute a nasleduje Danka.
Tá vo všetkej snahe odbočí na pumpu, kvôli čuraniu tak kvalitne, že ani sa nenazdáme a už sme späť na diaľnici a druhé auto už len tlačí nohy k sebe a preberá radšej iniciatívu vedúceho vozidla.
Schengenská hranica na vstupe do Srbska nám dá poriadne zabrať. Veľké kolóny a snáď hodina v rade.
V Srbsku vchádzame na diaľnicu, berieme si lístok na vstupe. Ten dávam ockovi, nech ho uloží...
Keď ocko po 15 minútach zahlási "kde som dal ten lístok", tak ma obleje pot. Poznáme ocka s jeho pamäťou... Lístok sa našťastie rýchlo našiel.
Prechod Nového sadu je plný stresu. Naviguje ma Danka aj ocko naraz. Každý ma zapnutý iný navigátor a z každého navigátora nie len, že idú protichodné informácie, ale tí dvaja sa nakoniec ešte pokúšaju konečnú informáciu doladiť. Takže počúvam dvoch mobilných navigátorov, Danku aj ocka a občas každý tvrdí niečo iné. No zážitok.
Do hotelu nakoniec dorážame až niekedy po 4tej. Úplne mimo našich pôvodných predpokladov.
A hotel (hlavne spoločné časti) sú veľmi vkusne zariadené a vydekorované.
Na každej izbe vaňa (Ňaňo spokojný), ktorá však aspoň u nás vyzerá, že zažila socializmus a dve postele. Jedna normálna a jedna manželská. Ocko teda nemusí spať s Edom a opačne v manželskom objatí a Ňaňo s Majou majú stále možnosť sa pohádať...
A keby niečo na každej izbe je tlačítko S.O.S....Okumaya devam et