Železné vráta, Srbsko

A ešte dlhý no zaujímavý bonusový príspevok na záver, keďže sa v podstate priamo týka celého výletu.

Celý čas počas nášho výletu, aj keď som to veľmi v príspevkoch nespomínal som mal zdravotné problémy. Začalo to permanentnou silnou bolesťou nôh, kríval som ako po zlomenine. Pokračovalo to opuchmi nôh a celý čas som zápasil s veľkou slabosťou a únavou avšak bez toho, aby som mal akékoľvek teploty.
Často už o desiatej ráno by som dal čokoľvek za to, aby som si mohol zdriemnuť a cestou späť som si formou mikrospánkov aj zdriemol pri riadení lode.
Každý večer som bol úplne na odpis. Nebyť toho, že som cítil povinnosť napísať nejaké príspevky z denných zážitkov, ľahol by som do postele a v sekunde spal.

Po návrate domov situácia nevyzerala ružovo. Na móle som s ťažkosťami požičiaval jeden deň loďky, druhý som to už vzdal.
Stačilo prehovoriť zopár viet so zákazníkmi a nestačil som s dychom. Zopár krokov a bielo pred očami, jeden nástup do loďky a takmer som sa tam pozvracal, no proste 2 kroky od truhly.
Keď už mi vianočný covid darček (merač saturácie kyslíku v krvi) začal ukazovať hodnoty okolo 89 (normál je 95 a viac), vedel som, že návšteva doktora je nevyhnutná.

No a doktor okrem toho, že ma vyšetril, ma aj pekne zvozil načo som k nemu vôbec chodil (dnes sa určité veci liečia výhradne telefonicky). V každom prípade mi narobil kopu testov a len pre istotu ma poslal do mobilnej búdky spraviť si covid test.

Sekundu predtým ako som držal v ruke papier s nápisom POZITÍVNY by som dal ruku do ohňa, že covid mať nemôžem. Covid som už mal len 2 mesiace dozadu a vyzeral radikálne inak. Navyše som bol týždeň v tesnom spojení s ďalšími piatimi ľuďmi a nikomu nič nie je.
Výsledky krv a moč, v ktorých niektoré hodnoty jasne hovorili, že som prežívajúca mŕtvola mi môj výlet k obvodnému lekárovi do Košíc prerobili na niekoľkodňovú návštevu nemocnice, kde nastupujem s podozrením na prekonanú embóliu pľúc. A covidový papierik mi zabezpečil, že som skončil na tom najobávanejšom oddelení.
Všetci tu okolo mňa pobehujú v skafandroch a pršiplášťoch, hermeticky zarúškovaní, len ja a moji 2ja spolunocľažníci už rúška nosiť nemusíme, lebo vraj všetci máme covid.
Čo z toho, že každý má iné príznaky a že keď chytím tie ich (jeden má zápal čreva, so skolabovaním obličiek, druhému kolabuje srdce a nejaké orgány), tak ešte len vtedy začne zábava. Pre nich sme všetci covid a ja sa pri nich cítim viac menej zdravý, hlavne keď celý deň ležím v posteli a teda nevytváram žiadnu námahu, kde by som sa mohol zadýchať. V každom prípade až teraz sa začínam pri nich cítiť aj viac menej ohrozený na zdraví.

No a o zábavu tu mám postarané. Z každej ruky mi trčí iná kanila zapichnutá v žile, lebo ako vodovodné trubky, výstupy nie sú kompatibilné, redukciu asi nemajú, takže podľa účelu ma napájajú do správnej trubky. Okrem toho dopichaný v oboch rukách, keďže každodenne dáky odber a to nevravím a množstve ďalších injekcií vo všetkých častiach tela.

Samozrejme miestny PCR test som si užil. Palička mi von vyšla už takmer cez oko, jak ju tam sestrička šrubovala a ja kňučal, aby sme si to potom zopakovali aj na druhej dierke. Tu to berú fakt vážne. Hlavne, že na pozitívny antigén stačilo, že ma pošteklila na konci nosa. Tu však musím byť pozitívny, lebo potom sa hneď vie, čo mi je "lebo Covid". Ak by som bol nedajbože negatívny, tak už je pátranie po zdroji mojich problémov oveľa náročnejšie a ani poisťovňa už za mňa toľko nezaplatí...

Odprisahal by som, že mi tu dávajú niečo na spanie, lebo spím celý deň aj noc ako malé decko. V skutočnosti vraj nič nedostávam, len telo sa tak vysporiadava s asi celkovým preťažením z posledných mesiacov. Už tretí deň spím v kuse deň aj noc. Neverím sám sebe, či je možné, že som až tak unavený.

Konečne prichádzajú výsledky z PCR a vraj sú nejaké nejednoznačné (aj také je možné?) Mám teda covid, či nemám? Od koho som ho chytil, odkedy ho mám? Na nič logika nedáva odpovede, no ja rozmýšľam a doktori sami nevedia, či v sebe nenosím Covid už od marca, keď som covid prekonal, ale s kašlaním som pokračoval ďalší mesiac a možno sa na prvý pohľad trochu ukľudnil, aby v júni zaútočil už naozaj kvalitne...

V každom prípade je to dobrá príležitosť na ďalší PCR, ďalšie mučenie mojich už prerazených nosných dierok, lebo to by bol trapas, keby na covidovom oddelení mali necovidového pacienta... Už teraz som tu doktormi označený za najzáhadnejšieho pacienta tohto oddelenia. Inými slovami - nemajú páru, čo mi je a modlia sa, nech ďalší PCR vyjde pozitívny, lebo potom je to jasné, proste mám Covid...

Ale chyba! Ďalší PCR vychádza negatívny a nastáva poplach, vidím to zdesenie v očiach doktorov, lebo to vyzerá tak, že celý čas mali na covidovom oddelení vedľa ďalších dvoch covidových pacientov pacienta necovidového...

Ide kvôli mne zasadať konzílium na čele so známym odborníkom Jarčuškom a doktormi z interného, ako sa ma najlepšie zbaviť, alebo čo so mnou ďalej... Covidové akty x pokračujú :)

Čo vyskúmali netuším, ale v preplnenom covidovom oddelení špeciálne pre mňa vyhradia prázdnu necovidovú izbu, kde som zase sám. Sestrička mi vraví, že toto je izba pre prominentov, že tu sa málokedy niekto dostane. Tak konečne ma odhalili :) Čo som to ja za osobnosť. Užívam si, že rozmer izby je taký, že sa viem aj poprechádzať a výhľad von cez okno je na nezaplatenie. Doteraz som 3 dni pozeral len na vstupné dvere izby, vonku sa vidieť nijako nedalo a môj najdlhší možný výlet bol na WC, čo bolo celých neuveriteľných 4 metrov.

Po 4-och dňoch, keď ma liečia len vysokými dávkami C-čka, ale sami netušia, čo mi je mi robia ešte záverečné vyšetrenia srdca, riešia ma špecialisti z pľúcneho a nakoniec ma púšťajú domov s tým, že doma si mám urobiť väčší výlet ako 4metre tam a späť na WC, aby som zistil, či vládzem a ak nevládzem, mám sa hlásiť na repete pobyt v nemocnici. Na internom sa vraj už na mňa tešia...

Tento príspevok bol napísaný špeciálne kvôli Ňaňovi, kedže v komentároch zúfal, že škoda, že posledný príspevok je už posledný...
Tak už Ňaňo nečaruj, lebo tak si aj každý deň zúfal na dovolenke, žeby sa niečo mohlo pokaziť, aby boli zážitky a ono sa vždy aj dačo pokazilo...
Akurát, že pre mňa je už kus náročné sa kaziť, len aby bolo o čom písať. Takže Ňaňo stačilo :)

P.S. Pľúca zdravé, srdce zdravé, covid nemám, takže môj stav je buď následok predchádzajúceho covidu, alebo záhadnej virózy, alebo neodhalenej prekonanej embólie pľúc... Alebo... no na to ešte dnešná medicína nedospela, aby dokázala na túto otázku zodpovedať :) Toť záverečná správa...Lue lisää