Polepetkovia na košickom letisku

Na letisko dorážame v dostatočnom časovom predstihu v dobrej nálade a uvoľnení. Čo sa už takým veľkocestovateľom ako nám, môže prihodiť na takom hračkárskom letisku.

Podozrivé však je, že na tabuli nesvieti náš let (letíme o 2h), aj keď tam svieti let o 6 hodín neskôr.

Svieti tam však iný let do Viedne. Žeby z tohto mini letiska leteli 2 lietadlá do Viedne a to dokonca v rozpätí ani nie jednej hodiny? To sa nám nezdá...

Ako sa nám čas skracuje a čakáreň sa vyprázdňuje tak, že sme tam už jediní, začíname máličko stresovať. Viac krát kontrolujeme letenky a už v pozore rozmýšľame, kde sa stala chyba. Náš let nie je na tabuli, na letisku už iba my...

Všetko sa vyrieši hurónskym smiechom, keď od obsluhy na check-ine zistíme, že celý čas nejakým omylom sledujeme tabuľu príletov namiesto odletov.

Obe tabule sú od nás tak ďaleko, že jednu sme si nevšimli a druhú pozorovali len z diaľky. Blízko bol len jeden člen Ňaňovho teamu (nebudem menovať), ktorý nás na začiatku zblbol a odvtedy sme všetci čumeli do nesprávnej tabule.

Zároveň my veľkocestovatelia nie sme zvyknutí na také malé letisko, kde sú prílety a odlety (a teda aj tabule) blízko seba.

No ale bol to zážitok! A okrem Peťky sme už pri konci mali všetci pekne stiahnuté zadky, čo sme pokazili, či máme letenku na správny deň a či vôbec odletíme.

Raz sme už zažili s Tomčom, že sme mali letenku objednanú v decembri a leteli sme až v januári, čo sme samozrejme zistili na checkine tesne pred odletom a bol to teda riadny stres, tak už sme uvažovali nad všetkými možnosťami...

P.S. Je na neuverenie, čo si Danka kúpila na letisku v Duty free shope na letisku... Viď. hlavná fotka.Leia mais