Zrušili nám let...

Pri pristáti lietadla z Košíc hlási letuška mimochodom váhy cca 100kg, niečo o Bangkoku. Ja zakecaný s Dankou to ani nepočujem a Ňaňovcom veľmi neveríme, či nepočuli niečo iné.

Na výstupe v chodbe letiska zas dačo hulákajú o Bangkoku.

Nevenujeme tomu pozornosť, asi zháňajú niekoho, kto nestíha prestupovať na nejaký skorší let a podobne. My letíme až o 7 hodín a pred nami letí ešte iný let, nechápeme prečo by to malo súvisieť s nami.

Postupne sa však vo mne niečo prepne a idem sa predsa spýtať, čo riešia.

A čuduj sa svete, oni celý čas zháňali presne nás - veď sa mi to aj zdalo podozrivé, žeby v košickom lietadle letel niekto ešte okrem nás smer Bangkok.

Výsledok je, že naše lietadlo do Bangkoku bolo tak preplnené, že nám ponúkli skorší let.

Som síce nespokojný, že sme z tejto akcie nevyťažili ešte viac, ale postupne zisťujeme, že proste by to ponúkli niekomu inému, ak by sme odmietli my, získať sme asi veľmi nemali čo... Navyše aj toto lietadlo je tak plné, že by sa nedalo vyjednávať ani o lepších sedadlách...

Väčšinu času na Viedenskom letisku si tak užívame sedenie, jedenie a pitie v salóniku. Špekulant Danka si totiž presne na tento účel viac menej zadarmo vybavila platinovú kartu. Miesto 90Eur za vstup pre dvoch ľudí sme v salóniku úplne zadarmo.
Peťku nahováram, aby mi do lietadla pokradla nejaké praclíky a rybičky, ale kašle na mňa, neuvedomujúc si ako to na najbližšie týždne bude úplne nedostatkový tovar, ktorý bude môcť vybártrovať za hodnotné veci...

Mali sme plán ísť ešte aj do lepšieho salónika a tiež zadarmo, ale keďže ideme skorším letom, tak už sa to nestíha...

P.S. Neviem to reálne popísať tú atmosféru a situácie, mnoho faktov neuvádzam, ale od košického letiska sú to samé zážitky a zvraty. Snáď už je tomu koniec, lebo síce si to užívame, ale mne už sa ani písať nechce...Läs mer