Ťažký život v Thajsku

Včera Danka v slabej chvíľke prezradila,
že sa už teší domov.

Trápime sa tu. Vonku "konečne" vyšlo slnko, čo znamená, že aj krátky výstup z chatky je na umretie.

Nevládzeme už z toho tepla ani jesť, čo sa však nezdá permanentným jedákom Ňaňovcom a lákajú nás na večere, kde s plným žalúdkom musíme pozerať ako sa oni hostia dobrotami.

Na záchode v skutočnosti nakoniec najviac zápasím s komármi a nie švábmi a gekonmi.

Po celom tele mám asi 20 mega svrbiacich štípancov, z toho dva krát sa mi komár trafil do tvrdého čela po tom ako som zahájil protiútok vo forme celonočného prikrytia sa až po krk v chatke kde sa buď potím v nočných 30tkach, alebo mrznem pod klímou.

Celú noc sa samozrejme o perinu preťahujem s Dankou. Manželská posteľ = jedna perina.

Po ťažkej noci ma tu každé ráno budí nejaký húkajúci vtáčik, hneď potom Peťka spustí ranný kašeľ, ktorý zobudí všetky okolité chatky.
Z posledných síl sa snažím spať, no na verande neúnavne mňauká mačka. Ťahám dáždnik a chystám sa na boj.

Ňaňo to však už predo mnou nedal a mačke uštedril kopanec. Mačka toto hulvátske správanie nedala tiež a Ňaňovi uštedrila kusanec.

No povedzte, je toto dovolenka?
To len, aby ste nám nezávideli.Läs mer