Odchádzame k moru

Po 4och dňoch odchádzame z nášho najluxusnejšieho 5* ubytovania. Smerujeme k moru do 4* a takto to už s nami pôjde dole vodou, aby sme o dva týždne skončili v Bangkoku na 2*.

V resorte sme mali "malý" (110m2) domček s obrovskou posteľou. Tá mala snáď 2,5x2,5m. A to už je veľkosť, keď v noci človek musí Danku v posteli hľadať.

Pred posteľou sme mali obrovskú kameninovú vaňu, kde sa vošiel snáď kubík vody, lebo keď sme ju napúšťali prvý krát, tak to trvalo večnosť.
A keď v bola vaňa konečne asi na polovicu plná vody, tak Milan omylom stlačil štupeľ a kým sme sa vzpamatali, tak bola vaňa prázdna a bolo po kúpaní. No to bola romantika :)

Oveľa častejšie sme však trávili čas vonku, kde sme mali vlastný súkromný uzavretý priestor s vlastným súkromným bazénom stoličkami, stolíkom, s lehátkami a s atmosférou dotvorenou vlastnými palmami.

Navyše keď sa večer tento bazén decentne rozsvietil a zapli sa trysky, malo to úžasnú atmosféru. Kým sme vám písali o chrámoch, každý deň sme si užívali atmosféru tohto ubytka.

A keďže sme v cene mali aj raňajky a malý poobedňajší olovrant, všetko sme využívali ako možnosť ochutnávať miestne jedlá a produkty a užívali sme si tieto gastro zážitky.

Odchádzame smutní, lebo bolo málo času užiť si tento rezort naplno, ale to už tak s tými najlepšími ubytovaniami chodí, že by sme tam najradšej zostali navždy.

Ako vždy hovorím, každé miesto, či krajina je o ľuďoch. Môže byť miesto krásne, ale keď sú ľudia nepríjemní, tak celkový pocit je smutný. Avšak v tomto rezorte to bolo presne naopak. Starali sa o nás so všetkou láskou, úsmevom nikdy nešetrili a podobné pocity sme navyše mali aj z ľudí v meste.
Zo Siem Reap tak odchádzame s pocitom, že sa nám aspoň na chvíľu podarilo zabudnúť na starosti domáceho života a to už je čo povedať.

P.S. Pozornejšiemu oku určite neunikne, že nech sme aj v 7* resorte, Danka z toho vždy vytvorí sušiarničku prádla :)Okumaya devam et