Výlet nevieme kde

Ako sa tak vozíme motorečkou po vidieku, zrazu búdka a ujko chce od nás zaplatiť nejakú vstupenku.
Nevie po anglicky, takže my platíme, ale netušíme za čo.
Začneme blúdiť s motorkou a neskôr na základe šípok už vieme aspoň smer, aj keď netušíme k čomu. Veľmi rýchlo zistíme, že je nutné prebrodiť rieku. Žiaden problém, nebyť Danky, ktorá to striktne zakazuje vykonať s motorkou a tak ďalej pokračujeme peši.
Nevieme kde, ale už vieme smer a vzdialenosť 1000m...
Po úmornom stúpaní a zopár značkách "Another 200m", ktoré sú od seba vzdialené ľubovoľnú vzdialenosť medzi 100 a cca 700m, dávno po prejdení nie jedného, ale aspoň 2km stále nie sme na konci.

Stretávame nejakého rozbitého angličana s roztrhnutými šlapkami, ktorý tvrdí, že musíme šlapať ešte min. 45 minút a že je to "very hard". Danka červená od únavy. Máme dosť.
Konečne dorážame k nejakému jazierku a Danka hlási "finish", ale ja viem, že toto ešte nemôže byť koniec.
Nasleduje ďalších 20 minút Slovenského raja, keď lezieme úzkym kaňonom po rebríkoch ponad mini vodopádiky a preskakujeme zurčiaci potok po kameňoch.
Turista Danka stráca všetku trpezlivosť, keď každých 200m je značka "GO 50m". Bež Foreste bež, už iba 50metrov a po 50 metroch zas to isté. Je to frustrujúce, no končí sa to parádnym vodopádom. V období sucha, nečané!

Oplatilo sa! Bola to vzrušujúca a objavná túra, ktorá nás kvalitne zničila.

P.S. To video nie je brodenie rieky, len menšia mláčka, ktorú Danka chcela mať natočenú, ako sa v nej utopím aj s motorkou, ale nevyšlo jej to.Read more