Jaskyňa Phapoungkham

Po tom ako sme sa vytrepali na 2 vyhliadky s obrovským prevýšením a už melieme z posledného, skúsime ešte zájsť do ryžových polí a urobiť nejaký ten pekný záber.
No a zrazu ako včera, v políčku vyberač vstupného na nejaké 2 jaskyne jedna šípka 100m a druhá šípka 300m. No to dáme nie?

Vybrali sme sa najprv na náročnejšiu 300m. No a že bol to zabiják 300metrov, ale výškových prisahám. Do kopca po skalnatých schodoch. Nekonečný príbeh 300m to nebolo ani náhodou a keď sme boli pri vstupe do jaskyne, tak sme boli možno vyššie ako tie dve vyhliadky, čo sme dnes už dali.

Jaskyňa ako inak vyhrievaná (t.j. vonku teplo, v jaskyni na umretie). Dali sme asi 100 metrov rôzne úrovne, schody a došli sme do veľkého sálu, kde boli obrovské stalagmity, ale keďže máme len svetlá na mobiloch a požičanú čelovku, ktorá nie je schopná tak veľký priestor osvetliť tak vidíme figu borovú.

Proste hlavná atmosféra je o tom, že ste tam v úplnej tme s obmedzeným osvetlením a blúdite po veľkej jaskyni.

Dalo sa ísť ešte ďalej ako sme zašli, ale zhodnotili sme, že s našou únavou už nebudeme pokúšať osud niekde v tmavej jaskyni bez signálu s nerovnou a šmykľavou podlahou.

No a keďže niektoré schody boli vytvorené z vriec cementu, tak myslím, že máme "unikátne" fotky, aké by sme v žiadnej slovenskej jaskyni nezískali.Read more