Posledné ubytko

Na posledné ubytko dorážame úplne zničení. Tetuška hovorí len thajsky. Všetko dáva do prekladaču do angličtiny, ako keby my sme hovorili anglicky.

Šok nastáva na izbe. Najlacnejšie ubytovanie za celú dovolenku (30Eur na noc) malo v popise také veci ako počítač, mikrovlnka a ja som si myslel, že to len poklikali kadečo.
A fakt. Je tu kuchynka, kde sú zadarmo vifonky, banány, čajíky... Vlastný ryžovar? :) A fakt tu máme počítač. Váha na kufre? To by ma nenapadlo, vedľa prístroj na doplnenie čistej vody do fľaší...
V izbe máme tak obrovskú telku (min
50 palcov), že väčšiu telku ako tu sme nemali ešte v žiadnom hoteli, kde sme kedy boli. Izba je super čistá s každou prkotinou ako si dokáže človek predstaviť ako napríklad papučky, či štuple do uší. Máme tu dokonca posilovňu a kopu ďalších vymožeností v ubytovaní, ale aj okolo ako parádne voňajúce reštaurácie. Ale čo z toho, keď my nemôžeme hoc čo jesť...

Toto malo byť už len také prespatie pred posledným letom v zapadnutom bezhviezdičkovom minihotelíku a sme fakt šokovaní, hlavne keď si to človek dá do pomeru k cene. Toto je bezkonkurenčných 5*.

A bonus na záver 2 postele. Konečne vlastná perina!

P.S. Sme v lokalite, kde sme spali pred dvoma rokmi s Ňaňovcami tiež posledný deň pred odletom a kde sme vtedy dokázali nájsť len 7 Eleven. Tým, že sme v inej uličke zrazu nachádzame velikánske obchodné centrum a ja to musím s Dankou povinne absolvovať. Už nevládzem. Neviem ako zajtra zvládnem tu náročnú cestu domov, ale teším sa, že to trápenie (choroba, hnačky, nútené presuny, nákupy a vybavovačky v takom stave) skončí.Læs mere