Konečne letíme domov

Ráno o 5tej sa ako inak zopár krát vystriedame na WCku. Je to trápenie už asi 5ty deň a to už sme na rôznych tabletkách.

Sme tak unavení a nefunkční, že na letisku, kde sme už ako doma najprv nevieme vôbec nájsť priečinok (check in) Turkish airlines. Zle totiž čítame tabuľu.

Ja po 3och týždňoch neholenia predpokladám, že ani neprejdem cez automatickú pasovú kontrolu, kde scanujú tvár a porovnávajú ju s fotkou z pasu. Prešiel som, neprešla Danka :)

S lístkom vystaveným na bránu S118 takmer končíme na bráne S128. Uvedomujeme si, ako sme z tých našich tráviacich problémov unavení, ako sme nefunkční a koľko banálnych chýb robíme.

Na videu som vám pripevnil GO pro kameru na chvost lietadla, aby ste videli pristátie v Istanbule, kde je príjemných 30 stupňov a my s hrôzou čítame o mínusových teplotách a množstvách snehu doma. Snáď vyhrabeme a naštartujeme auto v Budapešti...

P.S. Za izbičku v Luang Prabangu s bazénom sme nakoniec nič nedoplácali - štandardne bola 2x drahšia. Ďalšie dovolenky už len na narodeniny.Weiterlesen