Zážitky do poslednej minúty

Asi hodinu pred polnocou vášho času začíname únavné celodenné cestovanie domov a nakoniec po 8mej večer ďalšieho dňa pristávame na letisku v Budapešti. Ešte nejaké 4 hodinky autom a ideálne sme pred polnocou doma. Chyba!

Pri pásoch s batožinou čakáme nekonečných jeden a pol hodiny a naše kufre nakoniec prichádzajú medzi úplne poslednými.
Danka si čakanie "kráti“ častými návštevami WCka, až to začína byť ostrahe podozrivé. Keď konečne opúšťame letisko, sme tam okrem personálu úplne úplne sami...

Autíčko na parkovisku po 3och týždňoch riadne zasnežené, ale naše najhoršie obavy, že ho zamrznuté ani neotvoríme sa našťastie nepotvrdili.

Potvrdili sa druhé najhoršie obavy. Naštartovať ho je nemožné. V tej zime to baterka nejako nezvládla a to sme ju nabíjali tesne pred odchodom.

Polooblečení v mínus 7 stupňoch, v zaviatom aute, v ktorom poriadne nefunguje ani svetlo, hľadáme spôsob ako ďalej. Našťastie asi nie sme sami a na parkovisku sú na túto možnosť pripravení.

Keď auto konečne naštartujeme zblbnuté z predchádzajúceho štartu, svieti mu palubovka ako vianočný stromček. Samozrejme so zopár červenými kritickými ikonkami. Auto hlási chyby na hranici funkčnosti a keďže sa ho už neodvážime vypnúť, v takomto stave pri permanentnej kontrole všetkých ukazovateľov a maximálnej nervozite z tohto stavu vyrážame domov.

Po čase, keď sa zohreje, mu urobíme reštart a zrazu už je všetko ok. Už len dať tú cestu.

Posledné dve hodiny aj pri mojom žalúdku permanentne cmúľam nejaké cukríky, chrúmem praclíky a popíjam Pepsi colu. V podstate robím všetko preto, aby som nezaspal. Nezvládam to. Únava je nenormálna, neviem si predstaviť, že skončíme hodinu pred domovom spiaci v aute. Ráno navyše Danka musí do práce, ale mikrospánky si tiež nemôžeme dovoliť.

Nejakým zázrakom to dotiahneme až do Sečoviec. Presne pred bránkou Ňaňovcov za volant sadá Danka, ktorej sa trochu zlepšil stav a dotiahne to až do Michaloviec.

Tam sa zase meníme. O 2hej v noci ešte nutne musím na Šíravu.

Okolo pol tretej ráno, po vyše 27 hodinách cestovania konečne padáme do postele. Danka o 3 hodiny vstáva do roboty...

SME DOMA!

P.S. V jedálnom lístku Turkish airlines máme rybku Dory. No to sú prekvapenia, dať si na obed hlavnú hrdinku z filmov "Hľadá sa Nemo“ a “Hľadá sa Dory"... V skutočnosti sa o jedná o morskú rybu, ktorá je považovaná za delikatesu. Celkovo strava v Turkish bola nadpriemerná.Læs mere